O vývoji na východe Ukrajiny toho poslednou dobou nie je počuť veľa. Minulý týždeň ale separatisti prišli s návrhom dlhodobého usporiadania týchto regiónov. Návrhy sú vo svojom jadre v súlade s dohodami z Minsku. Zároveň sú ale koncipované tak, aby ich ukrajinská vláda odmietla, celý konflikt zostal zakonzervovaný a vznikla zóna podobná Ruskom ovládaným oblastiam v Gruzínsku. Separatisti svoje návrhy zverejnili na stránkach Doneckej tlačovej agentúry, ktorú pre podobné kroky používajú častejšie. Nájdeme tam dokumenty navrhujúce zmenu ukrajinskej ústavy či návrhy na volebný systém v separatistických regiónoch. Na všetkom je zrejmý vplyv Moskvy - právne kľučky, ktorých by samotní rebeli schopní neboli.
Zo spomínaných dokumentov je možné usudzovať, že sa Putin snaží o to, aby ukrajinská vláda návrhy zamietla. Potom bude môcť povedať, že Ukrajina nedodržala podmienky a odstúpi od svojich vlastných sľubov, že vráti juhovýchodnú hranicu pod kontrolu ukrajinskej vlády. Na prvý pohľad pritom dokumenty od separatistov vyzerajú sľubne. Nezmieňujú "ľudové republiky", namiesto toho hovoria o "separatistických oblastiach so špeciálnym postavením". Separatisti to v minulosti nikdy nepriznali, ale dohody z Minsku počítajú s tým, že ich územie zostane súčasťou Ukrajiny. Sudcovia by podľa nich museli byť vymenovaní v Kyjeve. Ak teda rebeli chcú byť konštruktívni, nemôžu ísť vo svojich návrhoch proti týmto dohodám.
Aj napriek tomu však rebeli tvrdia, že majú právo na to, aby "ľudové milície" viedli miestni ľudia. Ich súčasná armáda si podľa nich ponechá zbrane a bude mať celú oblasť pod kontrolou. Volebná komisia by tiež mali byť pod miestnou správou, dane by boli spravované separatistickými úradmi. Objavuje sa aj požiadavka na kroky, ktoré by celej Ukrajine znemožňovali podať si žiadosť o vstup do NATO. Žiadna z týchto požiadaviek pritom priamo neporušuje predchádzajúce dohody.
Rusko a separatisti sa snažia vyvolať dojem, že chcú dialóg. Zároveň sú si ale vedomí, že k nemu nedôjde. Jeden zástupca ukrajinskej ústavnej komisie k tomu hovorí: "My nemáme záujem na podobné provokácie reagovať." Putin bez pochýb chce, aby táto komisia návrhy odmietla. Separatisti ich preto odovzdali aj medzinárodnej kontaktnej skupine, ktorej predsedá francúzsky diplomat Pierre Morel. Pre Putina je dôležité presvedčiť Západ, že Ukrajina nespolupracuje na snahe o nastolenie mieru v celej oblasti.
Rusko sa snaží o to, aby Západ unavili Porošenkove útočné kroky. Ten napríklad nedávno ohlásil, že Ukrajina oslobodí letisko v Donecku, ktoré leží čiastočne na území rebelov. Vo chvíli, keď Západ začne vykazovať známky únavy, môže Putin celú situáciu zakonzervovať a začne posilňovať väzby sa separatistami podľa modelu použitého v Moldavsku, Abcházsku, Južnom Osetsku a Gruzínsku. Pre Ukrajinu bude ťažké sa tomuto scenáru vyhnúť. Posledné, o čo má záujem, je vyjednávať o novej ústave s Putinom.
Ak Ukrajina rokovania odmietne, Angelu Merkelovú to nepoteší, a to isté platí o jej francúzskom náprotivkovi. François Hollande totiž stál na začiatku celej Minskej dohody. Merkelová sa vraj snaží tlačiť Porošenka k tomu, aby bol flexibilnejší a túto dohodu držal pri živote, aby sa Putin musel vzdať kontroly nad časťou ukrajinských hraníc. Pre Porošenka je ale taká flexibilita nepriechodná, pretože nemá mandát na to, aby sa z časti Ukrajiny stali proruské autonómne oblasti. Bude sa snažiť vystrašiť Západ možnosťou ďalšej ozbrojenej akcie zo strany Ruska. A Západ mu neuverí, kým ju neuvidí na vlastné oči.