Keď sa minulý mesiac zrútil významný diaľničný most v Kalifornii, dosah tejto udalosti na celý juhozápad Spojených štátov znovu obnažil závažný problém infraštruktúry krajiny. Najväčšia svetová ekonomika sa v istom zmysle skutočne rozpadá.
Ideologická averzia k investíciám do verejného sektora spolu s endemickou krátkozrakosťou tých, ktorí zostavujú rozpočty, udržuje výdavky na cesty, letiská, železnice, telekomunikačné siete a výrobu energie na oveľa nižšej úrovni, než aká je potrebná. Tento problém už však nemožno ignorovať. Ak nezačnú USA rýchlo konať a neposkytnú svojmu krehkému ekonomickému zotaveniu pevný základ v podobe modernej infraštruktúry, mohli by zistiť, že opäť pomaly skĺzavajú do stagnácie.
Potrebné sú biliónové investície
Zdá sa nad slnko jasnejšie, že rozvinutá ekonomika si vyžaduje dostatočné a priebežné investície do verejných statkov. Stav infraštruktúry v USA však nasvedčuje tomu, že mnohí predstavitelia tento názor nezdieľajú.
Predminuloročná správa Americkej spoločnosti stavebných inžinierov dala Spojeným štátom za ich infraštruktúru žalostnú celkovú známku D+. Autori správy uviedli veľa nedostatkov na štátnej úrovni, vrátane „88 vysoko ohrozených priehrad a 1 298 štrukturálne nevyhovujúcich mostov“ v Michigane alebo „potrebu 44,5 miliardy dolárov na skvalitnenie systémov pitnej vody“ v Kalifornii.
Správa dospieva k záveru, že do roku 2020 budú potrebné investície vo výške 3,6 bilióna dolárov (čo je zhruba pätina ročného HDP krajiny), aby sa zvýšila kvalita americkej infraštruktúry vyriešením „nedorobkov v oblasti nutnej údržby a naliehavej potreby modernizácie“. V opačnom prípade bude rozpadajúca sa infraštruktúra v krajine brzdiť v nadchádzajúcich rokoch hospodársky rast.
Problém s hľadaním investícií
V istom ohľade prichádza zúfalá americká potreba modernej infraštruktúry vo vhodnom čase. V situácii, keď hospodárske zotavenie zostáva krehké, by verejne financovanie infraštrukturálneho programu mohlo zmysluplne transformovať vyhliadky amerických zamestnancov tým, že by poskytol nové pracovné príležitosti málo kvalifikovanej a nekvalifikovanej pracovnej sile.
Zvýšenie výdavkov na infraštruktúru by pritom mohlo ponúknuť často prehliadanú príležitosť dlhodobým inštitucionálnym investorom.
Penzijné fondy, poisťovne a vzájomné fondy v USA spravujú aktíva v celkovej hodnote približne 30 biliónov dolárov a majú problémy s hľadaním investícií zodpovedajúcich ich dlhodobým záväzkom. Vytrvalo nízke úrokové sadzby sú obzvlášť náročné pre penzijné fondy, ktorým hrozí rast pasív (počítaných na základe diskontovania).
Prekážky od ideologických výhrad a straníckych politík
Rozsiahly program opätovného naštartovania rozpadajúcej sa americkej infraštruktúry by výrazne prispel k vyriešeniu tejto priepasti medzi aktívami a pasívami, zaistil by dôchodkovým fondom investície s dlhými časovými horizontmi (čím by garantoval príjmy pre budúcich dôchodcov) a získal súkromný kapitál pre verejné statky. Americké penzijné fondy už skutočne do infraštruktúry investujú, avšak robia to v Kanade, Austrálii, vo Veľkej Británii a v Holandsku.
Ideologické výhrady a stranícka politika budú, bohužiaľ, s veľkou pravdepodobnosťou klásť prekážky akémukoľvek úsiliu o modernizáciu americkej infraštruktúry a vytváranie podobných príležitostí doma. Investície do verejného sektora zákonite rozdúchajú dlhoročné spory medzi tými, ktorí trvajú na tom, že vláda by sa mala vyhýbať snahe vytvárať pracovné miesta, a medzi zástancami názoru, že jednou z úloh vlády je tiež zapájať nedostatočne využité ľudské zdroje do práce.
Komisie na všetko
Jedným zo spôsobov, ako sa tomuto úzkemu hrdlu vyhnúť, by bolo založenie dvojstraníckej Komisie pre infraštruktúru prezidentom Barackom Obamom. Táto komisia by mala za úlohu hľadať riešenie problému a fungovať do značnej miery podobne ako dvojstranícka Národná komisia pre fiškálnu zodpovednosť a reformy, ktorá vznikla v roku 2010 a rieši americké fiškálne problémy, alebo komisia pre uzatváranie vojenských základní v 80. a 90. rokoch.
Rozdelením zodpovednosti medzi obe hlavné politické strany v krajine by komisia zbavila svojich členov tlakov každodennej politiky a umožnila im sústrediť sa na zdravie ekonomiky. O odporúčaniach komisie by potom rozhodoval Kongres.
Infraštruktúra je už dlho chápaná ako základ hospodárskych vyhliadok krajiny. Zanedbávaním nevyhnutných investícií sa USA dostali na zradnú cestu, ktorá by mohla viesť k stagnácii a úpadku, a to by sa len ťažko obracalo.
Nie je dôvod, prečo by sa americkí politici mali s týmto osudom zmieriť. Nízke úrokové sadzby, pokračujúce roly dolára ako hlavnej svetovej rezervnej meny a schopnosť verejného sektora zvyšovať výdavky, to všetko zosilňuje presvedčivosť argumentov pre vyššie výdavky do infraštruktúry. V dvadsiatom storočí vynaložila americká vláda miliardy dolárov na obnovu európskej ekonomiky. Jej projektom pre prvú polovicu tohto storočia by mal byť rovnaký postup doma.