Inflácia v eurozóne sa pohybuje extrémne nízko a hraničí s defláciou.
Minulý týždeň vydal Eurostat aktualizované meranie inflácie v Eurozóne. Ročná zmena cien na úrovni 0,8% je extrémne nízka hodnota a pod psychologickou hranicou 1% sa pohybuje už od októbra minulého roka. Inflácia v eurozóne je dokonca aktuálne nižšia ako v Japonsku, a tak medzi investormi rastie presvedčenie, že eurozóna reálne balansuje nad priepasťou deflácie.
K veľmi slabým inflačným tlakom vedie v prvom rade silné euro, ktoré sa pohybuje na dvojročných maximách. Jedným z dôvodov pre rast eura je rozdiel v úrokových sadzbách medzi USA a eurozónou. Európske banky kontinuálne splácajú núdzovú pomoc LTRO, ktorú predtým dostali od ECB, a znižujú tak množstvo dostupných peňazí na medzibankovom trhu.
Menej voľných peňazí potom zvyšuje efektívne úrokové miery. Zatiaľ čo v USA stále centrálna banka pumpuje do systému 65 miliárd nových dolárov mesačne, v Európe dochádza naopak k sťahovaniu peňazí - krátkodobá úroková miera EONIA sa za posledné tri mesiace vyšplhala z 0,08% na 0,16%. ECB teda dovolila pri padajúcej inflácii nelogické utiahnutie menovej politiky.
Ďalším faktorom nízkeho rastu cien je slabý domáci dopyt, ktorý je zapríčinený nízkym rastom miezd a tiež procesom oddlžovania. Domácnosti aj firmy stále preferujú splácanie starých dlhov, čo signalizuje, že reálne úrokové miery sú pre mnoho krajín nastavené príliš vysoko. Rast úverov je pritom typický predpis pre zvýšenie dopytu v ekonomikách, ktoré čelia pomalšiemu rastu platov. Mzdy aj cez postupné oživenie európskych ekonomík stále stagnujú, pretože extrémny prebytok voľných pracovných síl vedie k nízkym tlakom na zamestnávateľov, aby zvyšovali platy. A ako sa ukázalo v posledných dvoch dekádach v Japonsku, štrukturálne zmeny v mzdách majú hlboké deflačné tlaky na ekonomiku a neskôr je veľmi ťažké ich odstrániť.
Cesta k európskemu QE otvorená
ECB sa v minulosti vyjadrila, že ak deflačná hrozba pretrvá, bude veľmi rázne konať. Centrálna banka má na výber teraz z niekoľkých možností. Ďalšie zníženie úrokových sadzieb z 0,25% na 0,10%, nastolenie záporných depozitných sadzieb či ukončenie sterilizácie nákupu vládnych dlhopisov, a teda efektívneho zavedenia programu tlače peňazí - QE. ECB bola zatiaľ nečinná a iba sa prizerala kontinuálnemu kolapsu v inflácii a prepadu nových pôžičiek, to všetko za súčasného rastu nezamestnanosti a rekordne rastúcich zlých úverov na periférii eurozóny. Ak by jastraby v ECB ďalej pokračovali v odmietaní uvoľnenejšie menovej politiky, dočkáme sa čoskoro naprostého kolapsu v inflačných očakávaniach. V takom prípade sa deflácia zabuduje do správania spotrebiteľov a na akúkoľvek akciu bude príliš neskoro.
Dostávame však pozitívne signály o zmene zmýšľania na kľúčových rozhodovacích postoch, lebo v pondelok nemecká Bundesbank vyhlásila, že je otvorená otázke ukončenia sterilizácie menových operácií. To v praxi znamená, že ECB môže kupovať z trhu vládne dlhopisy a nemusí peniaze dodané do trhu naspäť vysať a blokovať. Vyhlásenie Bundesbanky teda naznačuje, že budúce kroky ECB povedú práve cestou zavedenia QE, čo by malo pevne ukotviť sadzby peňažného trhu blízko nuly a ďalej uvoľniť menovú politiku.
Bude QE efektívne?
Myslíme si, že QE bude v Európe menej efektívne ako v USA, napriek tomu svoju významnú úlohu zohrá. Kľúčový kanál vidíme skrze slabšiu menu a následne silnejšie exporty. Európska ekonomika nie je totiž toľko citlivá na zmenu vo výnosovej krivke ako USA, kde dlhopisový trh aj sekuritizácie sú oveľa viac rozvinuté. V Európe hrajú kľúčovú úlohu vo financovaní stále banky a tie budú rozhodovať o tom, či lacnejšie peniaze do ekonomiky pustia. Ak by ECB chcela skutočne rozhýbať ekonomiku, mohla by sa inšpirovať u Bank of England a jej cielených programov pre podporu úverovania malých a stredných podnikov, čo sú vo finále motormi ekonomického rastu.