Hoci všetci starostlivo sledujeme údaje o tvorbe nových pracovných miest v USA, sme si zároveň vedomí, že politika FOMC (Federal Open Market Commitee) sa odvíja od neekonomických faktorov. Napríklad od potreby kúpiť si ďalší čas. Podpredseda Fedu Stanley Fischer je zjavne znepokojený nadhodnotením trhu, predsedníčka Janet Yellen však stále predstiera, že verí v údaje o trhu práce.
Pri pohľade na najnovšie čísla a dokonca aj na projekcie guvernérov Fedu je veľmi ťažké dokázať, že by k zvýšeniu sadzieb malo prísť v júni. Napriek tomu trh stále propagande Fedu šírenej v televízií a tlači verí.
Aj napriek týmto "dôkazom" bude Fed zrejme zvyšovať sadzby v júni alebo v septembri a potom zostane v pohotovosti až do konca roka 2015 a pravdepodobne potom aj v prvej polovici roka 2016. Trh teda stále verí v zvyšovanie sadzieb. CTA (Komoditní tradingoví poradcovia) a hedžové fondy majú dnes veľký sklon k predaju dlhopisov. Všetci chcú využiť momentum, no zabúdajú na ponaučenie z Japonska.
Netreba ani zdôrazňovať, že pri odhade ceny desať ročných amerických dlhopisov som niekde medzi druhým a tretím kvartálom na 1,5 percente, čo sa zhoduje s mojim JABA* modelom. Ten predpovedá pre USA a globálnu ekonomiku na ten čas cyklické minimum.
Ešte v januári som bol osamotený, keď som oznamoval oživenie európskej ekonomiky. Teraz, keď prezident ECB Mario Draghi vopred označuje kvantitatívne uvoľňovanie za víťazstvo, som k smrti vydesený. Nikdy som nemal veľkú tendenciu niečo oslavovať, ale rozhodne som nikdy neslávil víťazstvo ešte pred zápasom. A už vôbec nie na základe úspešnej predzápasovej tlačovej konferencie.
M. Draghi bude podobne ako bývalý šéf Fedu Alan Greenspan nakoniec označený za niekoho, kto nebol v kontakte s realitou ekonomiky. Prezident ECB je relevantná osoba, ktorá však vykonáva politiku s pohľadom do spätného zrkadla. Spomeňte si, ako len pred rokom vyhlásil, že v Európe nikdy nedôjde k deflácii!
M. Draghi a ostatní tiež s použitím spätného zrkadla vytvárajú svoje ekonomické výhľady. Mikroekonomika a jej agenti však pokračujú v ceste s pohľadom cez čelné sklo. Dôsledkom je, že väčšina prognóz ECB pre tento a budúci rok sú čisté fantázie.
Ekonomika USA sa, ako vidno vyššie, spomaľuje. Rast HDP Číny klesol na 7% (v skutočnosti je to len 5%, ak nie len 4%). Rozvíjajúce trhy zasiahli nízke ceny komodít a ich meny sa nachádzajú na niekoľkoročných ak nie desaťročných minimách. To sú len sotva fakty, ktoré by Európe pomohli naštartovať motory ekonomiky.
Táto závislosť naznačuje, že dáta Eurozóny sa začnú oslabovať už v apríli a že tento trend by mal pokračovať aj v treťom kvartáli. Zmení sa to až, keď svet pochopí, že aj rok 2015 je len ďalším strateným rokom. Oživenie príde až v roku 2016. Dôvodom je, že oba hnacie motory svetovej ekonomiky – USA a rozvíjajúce sa trhy, budú tento rok spomaľovať. To je koniec príbehu.
Medzitým sa "likvidita na trhu" viac a viac zmenšuje a systémové riziko rastie. Banky (garantované ECB) totiž vlastnia viac vládneho dlhu, ako kedykoľvek predtým. Nasledujúci graf pochádza zo správy výskumu finančnej skupiny NATIXIS, ktorá vyšla pod názvom Zvýšila sa bezpečnosť globálneho finančného systému?
Ešte dôležitejšie je, že riziku sú vystavení menej regulovaní "inštitucionálni investori". Nikdy predtým nevlastnili viac akcií ako dnes. A pamätajte si, že toto zvyšovanie ich držby akcií sa deje v čase, keď by očakávaný výnos v bežnom hospodárskom cykle predstavoval presnú nulu, pre najbližšie tri až päť rokov, a len malý rastový potenciál v nasledujúcich desiatich rokoch.
Ďalším problémom pre finančné trhy sú práve títo inštitucionálni investori. Negatívne výnosy sú zlé pre banky, no ešte horšie pre poisťovne. Nezabúdajme, že až 70% životných poisťovní v Japonsku počas hospodárskej recesie skrachovalo. Sledujte toto odvetvie, a pamätajte na Japonsko.
Je to dokonalosť, alebo skôr excelentnosť, podľa slov Michaela J. Foxa: "Dávam si pozor aby som si nezamieňal excelentnosť s dokonalosťou. Excelentnosť je to, čo môžem dosiahnuť ja, avšak dokonalosť je božia záležitosť." Mário, Janet počujete?