Nigelovi Farageovi sa nakoniec predsa len podarilo vytvoriť (alebo skôr prerobiť z EFD) vlastnú frakciu. EFDD má 48 členov zo siedmich krajín, z toho 41 je buď z UKIP alebo z Hnutia piatich hviezd talianskeho komika Beppe Grilla. Popravde, táto informácia nikoho príliš nezaujala. Boj o kreslo prezidenta Komisie medzi „tradičnými“ stranami totiž naberá stále väčšie obrátky. Dočasne utlmený konflikt medzi „juhom“ a „jadrom“ je opäť v popredí ako za starých čias.
Taliansky premiér Renzi vo svojej stratégii podporiť kandidatúru Junckera výmenou za laxnejšie rozpočtové pravidlá neostal sám. Prirodzeným spojencom je francúzska vláda, na svoju stranu ale získal aj viacerých nemeckých sociálne-demokratických politikov.
Napríklad nemeckého vice-premiéra a ministra hospodárstva Sigmara Gabriela. Merkelová akékoľvek zjemnenie pravidiel hneď zmietla zo stola, ale bývalý predseda socialistickej frakcie Hannes Swoboda (pred týždňom ho na čele nahradil druhý kandidát na prezidenta Komisie, Martin Schulz) potvrdil, že bez zjemnenia pravidiel socialisti Junckera nepodržia.
Strategické manévre sa dejú aj mimo chodieb europarlamentu. Podľa britských novín The Sunday Times nemecký denník Bild podporuje Junckera výmenou za gentlemanskú dohodu. Ak Juncker vyhrá, pomôže Bildu (a ďalším nemeckým médiám) v boji so spoločnosťou Google.
Nemeckým a francúzskym novinám sa totiž už dlhšie zdá, že Google je nespravodlivo bohatý. Tlačia preto na Komisiu, aby ho donútila sa o peniažky podeliť. Napríklad tak, že im bude platiť za to, že zobrazí ich výsledky vo vyhľadávaní.
Tí, ktorí pri reťazi záchran krajín opakovane otvárali peňaženku (dajme im krycí názov Nemci) zaplačú nad falošnými ilúziami. Verili, že keď požičajú peniaze, dlžníci sa už ale naozaj začnú správať zodpovedne. Nuž, smola. Bez ohľadu na to, či ste túto facku ilúziám čakali, alebo nie, pripravte si opäť peňaženky. Politici čoraz intenzívnejšie opakujú mantru „prorastové investície“ a to neveští nič dobré.
Ak na svete existuje typ ľudí, ktorí nevie, čo je to pro rastová investícia, tak sú to kariérni úradníci a politici. Lenže to sú presne tí, čo budú o použití stoviek miliárd rozhodovať. Teraz navyše žiadajú, aby sa tieto ich rozhodnutia nerátali do deficitu. Tým by sa z fiškálnych pravidiel stal aj oficiálne len zdrap papiera.
Okrem mýtických pro-rastových investícií je na boj proti kríze pripravená aj ECB. Jej šéf Mario Draghi sa pridal k tým, čo sú presvedčení, že členské štáty by mali zdieľať suverenitu (rozumej presunúť rozhodovanie do Bruselu) aj v oblasti pracovného trhu. Medzinárodný menový fond mu pripomenul, nech sa radšej drží svojho kopyta.
Smerom k ECB zahlásil, že by sa mala viac venovať snahe rozbehnúť „tvrdohlavo nízku infláciu“, a spustiť obdobu amerického tlačenia peňazí s názvom kvantitatívne uvoľňovanie. Že je niečo zle spoznáte v momente, keď niekto začne prisudzovať abstraktným javom ľudské vlastnosti ako tvrdohlavosť.
Svet verejných dlhov zatiaľ pokračuje v živote v paralelnej dimenzii. Zbankrotovaný Cyprus sa po niečo vyše roku vrátil na dlhopisový trh. Predal päťročné dlhopisy za 750 miliónov eur s úrokom 4,85 %. Ten je síce najvyšší spomedzi krajín eurozóny, ale stále neuveriteľne nízky. Za toľko si Slovensko požičiavalo v časoch boomu v roku 2004!
Aj Grécko máva dobrými správami. Za prvých päť mesiacov roka 2014 dosiahol primárny prebytok 700 miliónov eur, pričom sa čakalo len 200 miliónov. Čo na tom, že po zarátaní úrokov je z toho hneď deficit vo výške dve miliardy eur. V gréckom rozpočte je dynamit s krátkou zápalnou šnúrou. V roku 2016 bude v gréckom dôchodkovom systéme rozpočtom nepokrytá diera 900 miliónov eur, rok na to už 1,88 miliardy a ďalšie roky viac a viac.
Dva roky sú však v európskej realite akútneho hasenia problémov nekonečne ďaleko. Nakoniec, ktorá krajina nemá s dôchodkovým systémom problém? Napríklad ten slovenský v roku 2014 má dieru viac ako miliardu eur, nateraz krytú z rozpočtu. Ako ju pokryjú Gréci je nejasné, keďže to nedokázali doterajším šetrením. Šéf najsilnejšej strany SYRIZA začal aktívne hľadať domácich spojencov na boj proti konsolidácii v Grécku.
Francúzsko zasahuje tradičná letná vlna štrajkov. K železničiarom sa pridali aj letoví dispečeri. Vládni socialisti sa potápajú v ekonomických neúspechoch, hlavná opozičná strana UMP zase do stále zamotanejšej finančnej kauzy. Marine Le Pen sa tak otvára stále širšie pole pôsobnosti, hoci v europarlamente nenapodobila Farage-ho a nevytvorila vlastnú frakciu.
Španieli už zase ohlásili znižovanie daní v snahe rozbehnúť ekonomiku. Korporátna daň klesne z 30 % na 25 % a poklesnú aj pásma progresívnej dane z príjmu fyzických osôb vo všetkých pásmach. Španielsky bulvár viac zaujala správa o tom, že euro-líder kandidátky španielskej komunistickej strany United Left rezignoval.
Pred blížiacimi (2015) sa národnými voľbami si médiá všimli, že podobne ako zhruba polovica vtedajších európskych poslancov vstúpil do dobrovoľnej doplnkovej dôchodkovej schémy pre europoslancov, ktorá im neskôr navýši euro-dôchodok. Je to jeden z mnohých spôsobov, ako si europoslanci môžu zväčšiť zoznam už tak rozsiahlych pôžitkov, pretože táto schéma je z 2/3 priamo dotovaná z rozpočtu.
Okrem toho je riešená ako SICAV so sídlom v Luxembursku (=malé dane). Daňové raje sú zlé - ak neslúžia poslancom!
Apropó - v roku 2007 (od roku 2009 už nie je otvorená novým členom) si cez ňu prilepšovalo aj 7 zo 14 slovenských europoslancov.