Je to takmer trend, ktorý vzniká vo svete. Všetci hľadajú vlastné možnosti, ako uspieť, chcú rozbiehať všemožné druhy biznisu a dúfajú najmä v rýchly a veľký úspech. Je to prirodzené, veď to umožňuje samotná doba. Mnohí miliardári v najnovšom rebríčku čínskej prieskumnej agentúry a portálu Hurun sú ľudia do štyridsať rokov, ktorí rozbehli start-upy a presadili sa. Zdá sa to takmer recept na to, ako rýchlo zarobiť.
(Ne)vyrovnané misky váh
„Na svete je v súčasnosti štyridsať miliardárov, ktorí majú do štyridsať rokov, vypracovali sa sami. Najrýchlejšie sa to podarilo zakladateľom Snapchatu a čínskemu zakladateľovi aplikácie na taxi službu Chengovi Weiovi. V oboch prípadoch sa stali miliardármi do troch rokov,“ uvádza portál Hurun.
Podľa týchto príkladov si možno nahovárať, že je to možné a dosiahnuteľné. Aj preto ešte nikdy v histórii nevznikalo toľko firiem, biznisov a projektov ako dnes.
A vidno to naprieč všetkými krajinami sveta. Naďalej sa najviac boháčov rodí na dvoch najväčších svetových trhoch, a to na americkom a na čínskom. Dokonca portál Hurun podľa vlastnej metriky uvádza, že Číňania prvýkrát v histórii predbehli v počte miliardárov aj Ameriku. „Podľa nášho prieskumu je v Číne prvýkrát viac miliardárov ako v Spojených štátoch,“ uvádza portál Hurun.
Misky váh sú pritom vyrovnané aj pri mladých boháčoch. Kým v Amerike ich je vo veku pod štyridsať rokov sedemnásť, v Číne už trinásť. Nasledujú ich Japonci, Indovia či Austrálčania.
Kto nechce hovoriť
Ako uvádza Rupert Hoogewerf, predstaviteľ portálu Hurun, faktom je, že Čína v ostatných rokoch smeruje k tomu, aby produkovala čoraz viac zbohatlíkov. A to aj napriek pomalšiemu rastu ekonomiky či dokonca občasným klesajúcim trhom. Všetky tieto faktory totiž zároveň prinášajú obchodné a biznis príležitosti, pri ktorých možno uspieť. „Minulý rok prial podnikaniu v Číne, a to napriek výkyvom na trhoch. V Číne sa aj preto zrodilo oveľa viac nových miliardárov ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete,“ uviedol Hoogewerf.
Viacerí síce kritizujú metriku, ktorú používa portál Hurun a ktorá sa líši od ohodnocovania majetku napríklad podľa Forbesu. Kým Hurun uvádza, že na celom svete saaktuálne pohybuje 2 188 miliardárov, čo je nárast o vyše deväťdesiat jednotlivcov z roku 2014, Forbes to vidí inak, aj pokiaľ ide o ich porovnanie Číny a Ameriky. Podľa časopisu Forbes z roku 2015 Čína má 335 miliardárov, čo je menej ako 536 miliardárov v Spojených štátoch.
Hurun sa bráni tým, že nie všetky majetky možno preukázať, ale to neznamená, že neexistujú a že ľudia v Číne nebohatnú. Kvôli ich pôvodu však mnohí svoje bohatstvo zakrývajú alebo taja. „Jednoducho o tom nechcú hovoriť,“ tvrdí Hurun. Dodáva, že hlavným zdrojom bohatstva pre miliardárov Číny sú nehnuteľnosti. Za najbohatšieho muža v Číne sa považuje Wang Jianlin, predseda skupiny Dalian Wanda Group, s majetkom 26 miliárd dolárov.
Čo možno ešte čakať
Za pravdu prinajmenšom v tvrdení, že Číňania sú na vlne rýchleho zbohatlíctva, dávajú agentúre Hurun aj svetová poradenská spoločnosť Pricewaterhouse Coopers či banka UBS, ktorá vo svojej pravidelnej správe o finančnom stave sveta UBS Wealth Management hodnotí práve podnikateľské trendy či majetok bohatých ľudí.
Podľa nich vlani Čína každý týždeň „vyprodukovala“ jedného miliardára. Obe inštitúcie však pritom potvrdzujú, že Čína ešte zďaleka nemohla predbehnúť v počte miliardárov Spojené štáty tak, ako to uvádza portál Hurun. Ale ako dodáva Francis Liu, generálny riaditeľ spoločnosti UBS Wealth Management, „sme veľmi optimistickí, že v najbližších piatich až desiatich rokoch počet ázijských miliardárov prekoná Ameriku, keďže v tejto časti sveta je vidno obrovské biznis príležitosti“.
„Pre mňa je zarážajúce niečo iné. A to fakt, že mladí sú schopní bohatnúť tak rýchlo a v takom množstve, takí mladí. Nedokážem si ani predstaviť, čoho budú schopní neskôr počas svojho života. Pamätajte si, že Bill Gates, zarobil svoju prvú miliardu vo veku 31 rokov a v priebehu ďalších tridsiatich rokov zhodnotil svoj majetok takmer stonásobne,“ uzatvára Rupert Hoogewerf.