Japonská centrálna banka Bank of Japan (ďalej BoJ) zverejnila minulý týždeň svoj nový plán, ako bojovať s defláciou. Po prvé plánuje cieľovať celú výnosovú krivku (to znamená že chce ovplyvňovať krátko-, stredno- a aj dlhodobé úročenie). A po druhé dala prísľub, že bude nezodpovedná. To znamená, že plánuje prekročiť svoj inflačný cieľ. Čo sa týka prvého bodu, celú výnosovú krivku ovplyvňovala skrz nákupy dlhopisov rôznych splatností už doteraz, a to bezúspešne (inflácia je aj tak záporná). A tak nevidím dôvod, aby sa niečo zmenilo len kvôli tomu, že sa k tejto politike otvorene prihlási.
Zaujímavejší je druhý bod – záväzok k nezodpovednosti, a to z toho dôvodu, že po ňom volajú niektorí poprední ekonómovia na čele s Paulom Krugmanom. Teoreticky by to malo fungovať tak, že centrálna banka sa zaviaže k nezodpovednosti, čo následne posunie inflačné očakávania ekonomických subjektov nahor. Tie budú pri obavách o vyššiu infláciu viac míňať, viac sa zadlžovať atď. Rýchlejší obeh peňazí, vyššia tvorba dlhu a oslabenie meny by mali následne posunúť ceny nahor.
Asi toľko k teórii. V praxi však centrálna banka potrebuje aspoň určitú kredibilitu. A ťažko nájdete vo svete centrálnu banku, ktorá ju má z hľadiska schopnosti presiahnuť cieľovú infláciu nižšiu ako BoJ (tu sa nechytá ani ECB). Keď centrálna banka nie je ani zďaleka schopná naplniť svoj dvojpercentný inflačný cieľ, tak jej nikto neuverí ani to, že bude nezodpovedná, a že ho presiahne.
Keď si odmyslíme každoročnú alikvótnu umelú devalváciu meny (čo by bolo politicky určite neprijateľné), tak BoJ jednoducho nemá nástroje na to, aby dlhšiu dobu dosahovala dvojpercentnú infláciu. Hlavný dôvod je demografický. V monetárnom systéme, kde sa nové peniaze do reálnej ekonomiky dostávajú vo forme nového dlhu, je scvrkávanie sa podielu obyvateľstva vo veku povedzme 25-40 (čo je vek, kedy si ľudia berú hypotéky) deflačným tlakom. Ten je navyše zosilnený tým, že pokles počtu obyvateľov tlačí nadol ceny nehnuteľností a keď si aj niekto tú hypotéku zoberie, tak si ju zoberie menšiu a do reálnej ekonomiky sa tak dostane menej peňazí.
Som teda presvedčený, že tento experiment s nezodpovednosťou zlyhá. Keď na neho centrálna banka nemá nástroje, tak fungovať nemôže. A ako ukazujú posledné roky, tie súčasné nestačia. Aj keby BoJ skúpila za novovytlačené peniaze všetok japonský verejný dlh, tak tieto peniaze sa z medzibankových trhov do reálnej ekonomiky nedostanú, kým sa nezvýši záujem o nový dlh. A ten nerastie ani pri minimálnych úrokoch.
A nefungovalo by ani extrémne riešenie, o ktorom som nedávno čítal (mám dojem že o tom písal niektorý z market-monetaristov Sumner, alebo Christensen) – dať za guvernéra centrálnej banky Gideona Gona zo Zimbabwe. Ten bol spolustrojcom neslávnej hyperinflácie v krajine a jeho menovanie by preto malo byť zárukou okamžitého nárastu inflačných očakávaní.
Nefungovalo by to z toho dôvodu, že vláda v Zimbabwe mala záujem o tvorbu „helikoptérových peňazí“. Gono poslal prezidentovi Mugabemu pred úrad vlády 100 nákladiakov plných bankoviek a o infláciu bolo postarané. Tam sa otázka kredibility centrálnej banky vytvoriť infláciu neriešila. V Japonsku by však s tým Gono nepochodil (teda zatiaľ, možno sa situácia zmení) a nezostalo by mu nič iné ako zo svojej kancelárie sledovať nominálne klesajúci záujem o úvery ťahaný negatívnou demografiou. A toto celé je len začiatok, pokles obyvateľstva ešte len začal a v budúcich rokoch sa má zintenzívniť. A spolu s ním aj deflačné tlaky:
Keď v takom prostredí bude chcieť byť Bank of Japan nezodpovedná, tak bude musieť rozšíriť svoj arzenál o nejakú formu helikoptérových peňazí, teda takých, ktoré bude môcť priamo distribuovať do reálnej ekonomiky (resp. možno to bude musieť urobiť vláda, neviem čo všetko zákony BoJ dovoľujú). Bez nich je inflačný cieľ len zbožným želaním. Alebo ešte má druhú možnosť – môže začať namiesto peňazí tlačiť ľudí.