Pozrime sa, kam sa môže vydať kurz koruny, ktorý sa aktuálne pohybuje okolo 27 korún za jedno euro. Posilní smerom ku 20 korunám za euro, takže bude pre Čechov zahraničný tovar či dovolenky lacnejšie alebo naopak koruna prepadne a eurá budú stáť oveľa viac?
Základným faktorom, ktorý teraz cenu koruny voči zahraničným menám určuje, nie je ani tak rast ekonomiky, inflácie či vzájomný medzinárodný obchod, ale Česká národná banka. Tá sa rozhodla, že korunu úmyselne oslabí, a robí to už niekoľko rokov. Rozhodila tým efektivitu hospodárstva a nabúrala štandardné finančné toky. A ešte ju (vlastne nás, daňových poplatníkov) to stálo veľa peňazí.
Na umelo oslabenej korune zarobili exportné firmy. Otázkou však je, koľko z týchto ziskov odtieklo zahraničným vlastníkom a koľko zostalo medzi českými pracujúcimi v mzdách. Ďalšie zisky cítia "špekulanti", ktorí očakávajú posilnenie koruny, a preto teraz lacnú korunu ostošesť nakupujú.
Zabudnime teraz na tých, čo zarobili, a pozrime sa na "chudákov", ktorí ich zisky zaplatili. Náklady na intervencie sú totiž oveľa väčšie ako pár spomínaných ziskov. Ale nákladmi a stratami sa nikto veľmi nechváli. Bití boli hlavne bežní spotrebitelia, drobní remeselníci a lokálne firmy. Tým sa naraz a úplne bezdôvodne zdvihli ceny väčšiny surovín a tovaru - mobilné telefóny, benzín či vŕtačky. Zdražela taktiež dovolenka pri mori, ďalej letenky, mäso či banány.
Bohužiaľ spotrebitelia sa za svoje práva nevedia biť, a tak útrpne už niekoľko rokov platia za všetko zbytočne vyššiu cenu. Výsledkom celého intervenčného kolotoča je, že nereálne slabšia koruna zvýhodnila jednu skupinu a plazivo zdvihla náklady všetkým ostatným. Od malých firiem cez finančný sektor po klasických spotrebiteľov, ktorí v obchodoch zaplatia viac.
Koruna čoskoro posilní, budú zľavy
Základný a vcelku pravdepodobný scenár správania sa koruny po konci intervencií, na ktorom sa zhodne väčšina analytikov aj s centrálnou bankou, je posilnenie koruny od hranice 27 korún za euro smerom k zhruba 25 korunám. Je logické, že keď už je koruna umelo oslabená, tak po jej uvoľnení by asi mala posilniť. A pretože ČNB sa obáva rýchlych zmien kurzu, tak by prípadné skokové posilnenie meny brzdila po určitých schodíkoch. To však znamená ďalšie intervencie. ČNB teda naoko ukončí intervencie, a pritom bude ďalej intervenovať, aby koruna príliš neposilnila.
Otázkou je, kedy tak urobí? Kedy sa budeme môcť tešiť na zlacnenie niektorého tovaru? Nedávna obmena členov bankovej rady dáva nádej, že to bude čoskoro. Našťastie je pán guvernér Jiří Rusnok pragmatický ekonóm a o nevýhodách a nákladoch intervencií veľmi dobre vie. Nebude chcieť čakať, kým si konca intervencií všimne zvyšok finančného sveta a bude na posilnení chcieť zarobiť. To nám indikuje ukončenie intervencií už v 2. štvrťroku, možno už v apríli.
Pre malých spotrebiteľov v Česku to znamená, že už cez prázdniny sa môžu tešiť na lacnejší nákup eur pre dovolenky v zahraničí. Mohli by zlacnieť letenky alebo elektrospotrebiče či napríklad exotické ovocie.
Švajčiarsko ako vzor pre Česko
Ak nejakú cenu držíte dlho mimo reálnej hodnoty, tendencia vrátiť sa späť rastie a tlaky sú o to väčšie, že sa návrat ceny často prestrelí. Dobrým príkladom je koniec intervencií vo Švajčiarsku pred dvoma rokmi. Vtedy posilnil frank dokonca o 30 percent. Predstavte si, že by v Česku skoro všetko zlacnelo o 30 percent. Cena benzínu by klesla smerom k 20 korunám, iPhone by stál miesto 15-tisíc korún len desať. Bohužiaľ, časom sa finančné trhy upokojili a frank je dodnes len asi o 10 percent silnejší.
Posilnenie o 30 percent by znamenalo, že by Čechov stálo euro iba 19 korún. To je veľké lákadlo. Na posilnenie koruny preto hrá mnoho investorov. Teraz lacno nakupujú koruny (za 1 euro ich dostanú 27) a po konci intervencií nakúpia za koruny späť svoje eurá, ale nie už za 27 ale napríklad za spomínaných 19 korún. A voilà (ajhľa) majú krásny a okamžitý zisk. V tomto prípade by potom na každom eure zarobili 8 korún. A pretože celkové intervencie už presiahli 50 miliárd eur, tak je jednoduché spočítať, koľko investori môžu na intervenciách zarobiť.
ČNB bojuje zákopovú vojnu a blíži sa veľký protiúder
Zvýšený dopyt po lacnej korune núti centrálnu banku koruny tlačiť a investorom ich lacno predávať. A to vo veľkom. Od začiatku intervencií bolo takto vytlačených už 1500 miliárd korún, o ktoré sa zväčšili devízové rezervy ČNB.
A to sme ešte neskončili, pretože s blížiacim sa koncom intervencií dopyt po lacných korunách porastie priamo exponenciálne. To bolo vidieť na začiatku januára, kedy ČNB intervenovala takmer denne, a to v rádoch desiatok miliárd korún. Niekto má zisk a niekto stratu. Koľko asi bude strata ČNB, keď koruna posilní, keď devízové rezervy vzrástli už na 2,6 bilióna korún? Napríklad ľahké posilnenie koruny na 26 korún za euro spôsobí ČNB stratu 100 miliárd korún. To nie je málo ani na centrálnu banku.
ČNB sa prílivu drahých eur bráni, ale bezzubo. Vcelku úsmevne znejú hlasy, že by sa mohli zaviesť záporné sadzby, ktoré by odradili investorov vstupujúcich do českej koruny. Finančný sektor totiž bojuje so zápornými výnosmi už asi dva roky, čo je jeden z trpkých výsledkov intervencií. Pre normálnych klientov bánk sú záporné sadzby nedôležité, pretože tí si môžu peniaze z bánk ľahko vybrať a dať ich pod vankúš. A investorom do koruny je to vcelku jedno, pretože záporný úrok na 2 až 3 mesiace špekulácií je smiešny voči jednorazovému zisku niekoľkých desiatok percent.
Môže koruna oslabiť? Áno, a to razantne
Výhodou ekonomických teórií je ich flexibilita. Môžete si vymyslieť, čo chcete, len to musíte správne zdôvodniť. Predstavte si, že je v Česku plno investorov, ktorí majú nakúpené koruny v očakávaní toho, že posilní (požičali si na to napríklad eurá) a títo investori vlastnia zatiaľ napríklad 1500 miliárd korún. Akonáhle intervencie skončí, budú sa chcieť všetkých týchto korún zbaviť a nakúpiť späť eurá.
A tu opäť funguje klasická krivka ponuky a dopytu. To znamená, ak máte niečoho veľa, tak to musíte ponúknuť lacnejšie, aby ste to predali. Pretože sa bude znenazdajky ponúkať 1,5 bilióna korún, nebude tu žiaden dostatočne veľký kupec. Teda bude, Česká národná banka, ale tá zas tak ústretová k ziskom "špekulantov" nebude. Takže výsledkom môže byť paradoxne prepad hodnoty koruny. Tento výkyv môže tiež pokojne dosiahnuť 30 percent, čo nás pre zmenu dostáva k hodnote 35 korún za euro, kam by sa krátkodobo koruna mohla prepadnúť. V rámci zmiernenia tohto výkyvu by musela ČNB začať opäť intervenovať.
Čo si centrálna banka nadrobila, to si bude musieť zjesť
Svojím spôsobom sa však nemusíme nadchádzajúceho obdobia báť. Spomínané možnosti (prílišné posilnenie alebo prudký prepad koruny) sú menej pravdepodobné a ČNB sa im bude snažiť vyhnúť. Koruna bude skôr pozvoľna dlhodobo posilňovať, takže Česi na tom všeobecne zarobia v nižších cenách. Zase bude viac lyžovania v Alpách či deti uvidia more, autá zlacnejú a nakupovanie potravín a televízií bude veselší. A propos - s nákupom eur na zahraničné cesty by Česi mali počkať na leto.
Exportéri sa proti posilneniu zaistia, takže im zisky tiež neutečú. Finanční investori sú tiež v pohode, pretože lacné koruny si už nakúpili. Počítať straty a zažívať bezsenné noci bude skôr ČNB, ktorá teraz bude tlačiť koruny rýchlejšie a rýchlejšie a po konci intervencií bude zase vyhladzovať kurz koruny proti abnormálnemu kolísaniu a počítať straty z držaných devíz. Hlavne, že zmizne jedna veľká neefektivita a ekonomika začne rozdeľovať zdroje správnym firmám a nie len vybraným skupinám.
Kto je Martin Mašát (1977)
Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe a Inštitút ekonomických štúdií na Univerzite Karlovej. Je držiteľom titulu CFA (Chartered Financial Analyst) udeľovaného CFA Inštitútom v USA. Na finančných trhoch sa pohybuje 13 rokov. V Partners sa venuje riadeniu investičného procesu a obchodovaniu s cennými papiermi vrátane derivátov.