Aj keď skôr než o intervenciách by sme mali hovoriť o intervenčnom režime. ČNB totiž intervencie na oslabenie kurzu koruny k euru (a sprostredkovane nepriamo aj k ďalším menám) začala v novembri roku 2013 a pokračovala v nich až doteraz.
Predtým neintervenovala 11 rokov, teda od roku 2002. Toto viac ako trojročné obdobie však bolo veľmi netypické. Zvyčajne sú totiž intervencie jednorázové s cieľom jednorázovo ovplyvniť kurz. Tentoraz však išlo o celé dlhé obdobie, kde koruna nemala povolené posilniť pod 27 korún za euro. Spojenie "intervenčný režim" je teda namieste.
Logická otázka
ČNB oznámila, že dneškom intervenčný režim končí. Naďalej ČNB nemieni korunu nijako ovplyvňovať a ponecháva ju iba trhovým silám, len v prípade veľkých výkyvov by mohla jednorazovo zaintervenovať, aby prílišný výkyv mierne vyhladila. Naďalej teda môže dôjsť ku sporadickým, jednorazovým intervenciám.
Logická otázka teda znie, čo intervencie českej ekonomike už priniesli a hlavne čo jej ešte prinesú. Alebo povedané inak: Boli a ešte budú skôr prínosom, alebo skôr príťažou?
Popravde, musím povedať, že s intervenciami ČNB mám problém od samého ich začiatku. Podľa môjho súdu mali totiž 5 hlavných vád na kráse:
Po prvé, boli nezrozumiteľne komunikované. To znamená, že verejnosť nepochopila, prečo k nim došlo. K tomu prispel aj fakt, že intervencie boli mediálnou skratkou krátko po svojom spustení prekrstené na "zdražovanie". A preto na začiatku logicky vyvolali vlnu nevôle. A to aj napriek tomu, že štatistika spätne nepreukázala, že by systém intervencie dosiahol hlavný cieľ, ktorý si od neho ČNB sľubovala: totiž zvýšenie inflácie k 2-percentnému inflačnému cieľu.
Inými slovami - "zdražovanie" sa síce nekonalo, napriek tomu v povedomí verejnosti intervenčné režim ako "zdražovanie" zostal zapísaný. A taká negatívna nálada nie je nikdy pre ekonomiku dobrá. ČNB totiž predpokladala, že slabšia koruna podporí spotrebu - lenže negatívna nálada v spoločnosti pôsobí zvyčajne presne opačne.
Po druhé, intervencie boli nezmyselne načasované. Keď boli zavedené, teda koncom roka 2013, sa už ekonomika preukázateľne zdvíhala zo dna. Teda už bola vo vzostupnej fáze, takže intervencie, čoby podpora hospodárskeho rastu, už boli zbytočné. Podpora pre rast a pre exportérov prišla v okamihu, keď už dochádzalo k rastu spontánne.
Po tretie, príliš dlhé trvanie intervencií mohlo negatívne zmeniť štruktúru českej ekonomiky: Ide o to, že rôzne krajiny založili model svojej konkurencieschopnosti na rôznych faktoroch. Napríklad krajiny ako Švajčiarsko či Nemecko produkujú tovary drahé, súčasne ale považované za kvalitné až luxusné. Tieto krajiny cez vyššiu cenu svojich produktov nemajú problém s predajom na zahraničných trhoch.
A pri výrobe používajú vysoký podiel technológií a majú vysokú pridanú hodnotu. Naproti tomu krajiny ako Čína spoliehajú hlavne na menej kvalitné a lacné výrobky s vysokým podielom manuálnej práce. Konkurujú teda nízkou cenou. Tento druhý model bude s príchodom 4. priemyselnej revolúcie stále menej životaschopný. Bohužiaľ ČR stavila skôr na tento druhý model a intervencie k tomu značne prispeli.
V podstate totiž vmanévrovali podniky do situácie, kedy boli nútené snažiť sa konkurovať tlakom na nízke mzdy a vôbec, na nízke náklady. S intervenciami sa tak ekonomika stále viac stávala lacnú montážnou dielňou, ktorá technologicky zaostáva a trpí extrémne nízkymi platmi.
Po štvrté, načasovanie intervencií považujem za nešťastné. Tak ako intervencie prišli príliš neskoro v čase, keď už neboli potrebné, aj ich koniec prichádza príliš neskoro v čase, keď sa to naopak ekonomike vôbec nehodí. Vo svetovej ekonomike sa totiž naakumuloval rad nerovnováh, finančné trhy sú prehriate, ich stav dlhodobo pripomína stav pred koncom roka 2008, kedy prišla kríza.
Globálna ekonomika javí známky spomaľovania a súčasne silnejúcej inflácie. A do toho je ukončením zakročenia podnikom odobratá podpora. Koniec intervencií teda sťaží podnikom situáciu vo chvíli, kedy sa opäť vonkajšie ekonomické podmienky samy spontánne zhoršujú.
A konečne piaty problém je cena intervencií. Nie je to totiž hra s nulovým súčtom pre ČR. Keby do celej akcie boli zapojené len domáce subjekty, náklady a prínosy by sa v rámci jednej ekonomiky viacmenej vykompenzovali.
Takto ale došlo k obrovskému nafúknutiu devízových rezerv, ktoré sa po skončení intervencií znehodnotia. A rubom straty ČNB bude zisk zahraničných špekulantov. Tento zisk teda nezostane v českej ekonomike, ale odíde do zahraničia. Vo svojej podstate tak intervencie viedli k prerozdeleniu bohatstva od českých domácností zahraničným špekulantom.
Pokiaľ ide o to, aká budúcnosť korunu čaká, domnievame sa, že nasledujúce hodiny a dni budú pomerne turbulentné. Aktuálne koruna silnie. O 12:40 sa nachádzala na 26,90 koruny za euro.
Nikoho by nemal prekvapiť interval 25,00 - 27,50 korún za euro pre krátkodobé jednorazové výkyvy.
Tým však nehovoríme, že sa kurz ustáli ihneď na dolnom okraji tohto pásma! Naopak. Po krátkom období turbulentného obchodovania sa kurz pravdepodobne stabilizuje, podstatne sa zúži obchodné pásmo a nastúpi pozvoľný a dlhodobo posilňujúci trend k euru.