Zdražovanie stavebných materiálov i ceny práce boli síce nepríjemné, ale vďaka silnému dopytu ich realitný trh dokázal absorbovať. A to nielen v prípade bežného nárastu cien. V niektorých situáciách sme videli aj také absurdity, ako navyšovanie dohodnutých cien nad rámec dohodnutý v zmluve alebo dokonca vypovedanie zmluvy zo strany developera aj za cenu uhradenia pokuty. Niektorí stavitelia tak urobili, lebo dostavaný byt sa im podarilo predať ešte lepšie, ako bola pôvodne dohodnutá suma. Jednoduchým vysvetlením je, že na obmedzenú ponuku čakalo priveľa záujemcov. To už celkom neplatí. Bytov je stále nedostatok, ale zmenila sa dôležitá premenná. Aj preto sa byty predávajú dlhšie.
Rast ceny peňazí môže mať na sektor významnejší vplyv. Zasiahne kupujúcich, pre ktorých je hypotéka významnou zložkou rodinných výdavkov, ale aj bonitnejšiu časť populácie, ktorá vníma nehnuteľnosti ako investičnú alternatívu. Hoci, samozrejme, každého iným spôsobom. Na porovnanie, kým pri 150-tisícovom úvere a sadzbe rovné percento vychádza splátka na 483 eur, zvýšenie na štyri percentá zvýši splátku až na 716 eur.
Samozrejme, v prípade luxusnejších stavieb nebol úver nevyhnutnosťou, ale jednou z alternatív. Ak si investor požičal iba za percento, vlastné peniaze mohol investovať s vidinou vyššieho zhodnotenia. Všeobecne však platí, že bonitnejší využívajú úvery menej často. Vidíme to aj na príklade projektov J&T Real Estate. „V segmente dostupného bývania v prvej etape projektu Ovocné sady Trnávka bol pomer kúpy na hypotéku a z vlastných zdrojov zhruba 55: 45 percent,“ ozrejmuje hovorca Daniel Suchý. V prípade stredného segmentu kupuje na hypotéku byt zhruba tretina kupujúcich a v luxusnom segmente je to menej ako štvrtina.
Finep SK má skúsenosti, že v prípade bežných bytov využíva hypotéku 70 percent klientov, v luxusnejšom segmen...
Zostáva vám 85% na dočítanie.