Maersk container ship is loaded at a harbour terminal in Bremerhaven, Germany October 31, 2020. REUTERS/Fabian Bimmer FOTO: Fabian Bimmer

ANALÝZA: Svet obchodu je na rázcestí

Rast obchodu po druhej svetovej vojne bol najvyšší v histórii ľudstva, keď medzi rokmi 1950 – 1973 narástol o 541,3 percent, teda ročne o viac ako osem percent ročne.
Sme v klube krajín rozlohou a populáciou síce menších, ale objem obchodu k HDP nezávisí v plnej miere len od geografických parametrov. Ku krajinám s najvyšším zahraničným obchodom k HDP patria Luxemburg, Hongkong, Džibuti alebo aj Malta či Singapur.
Miera chudoby vo svete klesla približne na 10 percent z úrovne približne 75 percent v roku 1900. Pritom rapídne začala klesať práve v druhej polovici 20. storočia vďaka rastu medzinárodného obchodu.

Podľa štatistík Svetovej banky bol rok 2000 rokom, keď svetový obchod prvýkrát presiahol 50 percent svetového hrubého domáceho produktu všetkých krajín. Miera globalizácie tak bola najväčšia v histórii ľudstva a ďalej rastie. V roku 2022 (posledné údaje) už bola miera svetového obchodu 63 percent k HDP všetkých krajín. Od roku 2003 neklesla pod 50 percent a drží sa nad touto úrovňou napriek finančnej kríze v roku 2008 až 2010 a nedávnej pandémii.

Svet vojen obchodu nesvedčí

Medzinárodný obchod začal rásť s rozvojom technológií, ktoré ho umožňovali na masívnej škále. V moderných dejinách začiatkom devätnásteho storočia išlo predovšetkým o lodný priemysel a neskôr v druhej polovici storočia aj o železnice. V 20. storočí pribudla letecká preprava a vynález, ktorý zásadne ovplyvnil medzinárodný obchod, kontajnerizácia obchodu, hromadne adoptovaná po druhej svetovej vojne.

Zásadný pokrok v ekonomickej teórii, za ktorý vďačíme Adamovi Smithovi a jeho dielu Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov (1776), viedlo k podstatnej zmene pohľadu štátov na ich prístup k ekonomike a úlohy štátu v nej. Rozšírený merkantilizmus bol postupne koncom 18. a v 19. storočí nahradený voľným trhom, keď štáty odbúrali mnohé bariéry, ktoré bránili vnútornému, ako aj medzinárodnému obchodu. Predovšetkým politika prohibitívnych ciel brániacich medzinárodnému obchodu bola postupne opúšťaná.

Medzinárodný obchod však nerástol vždy. Podľa štúdií Centra pre výskum hospodárskych politík (CEPR) a prác napríklad Antonia Tenu Ju...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.

#SLOVENSKO #EKONOMIKA #ZAHRANIČNÝ OBCHOD #SVETOVÁ VEĽMOC

ANALÝZA: Svet obchodu je na rázcestí

Svet vojen obchodu nesvedčí

Neschopné vlády generujú vyššie dane

Daň z cukru je symbolom nesystémovosti a neefektivity štátu

ANALÝZA: Hroziaci bankrot Slovenska je dôsledkom politickej nekompetentnosti

Slovenský účet 88888

ANALÝZA: Od handier k bohatstvu a naspäť k handrám?

Inflácia klesá, ale dlhy a deficity ostávajú

ANALÝZA: Európe hrozí japonský scenár. Sme na ceste k ekonomickému kolapsu

Pre Ukrajinu musíme obetovať oveľa viac

Slovenská spoločnosť je rovnostárska. Prečo je to tak aj generáciu po páde komunizmu? (analýza)

Prečo Slovensko v skutočnosti nie je sociálny štát