Svetová ekonomika v posledných desaťročiach zaznamenáva úctyhodný rast. Stovky miliónov ľudí po celom svete však z toho majú menší a menší prospech. Podiel faktora práce (miezd) na národnom dôchodku vo vyspelých ekonomikách z organizácie OECD klesá od 80. rokov minulého storočia: zatiaľ čo v 90. rokoch predstavoval 66% všetkých príjmov, o desať rokov neskôr to bolo len 62%.
To by sa podľa mnohých teórií nemalo diať. Ekonómovia síce v minulosti pripúšťali určité výkyvy medzi jednotlivými faktormi kvôli cyklickému vývoju, ale v dlhom období majú pomery zostať fixné. Empíria tento predpoklad silne spochybňuje.
Klesajúci podiel miezd na príjmoch znamená, že prírastky produktivity sa automaticky nepremietajú do všeobecného rastu platov. Namiesto toho čoraz väčšiu časť plodov hospodárskeho rastu žnú vlastníci kapitálu. Dokonca aj medzi zamestnancami si tí hore vedú oveľa, oveľa lepšie ako zvyšok. Podiel 1% ľudí na vrchole mzdovej pyramídy na celkových príjmoch v posledných 20 rokoch rastie, aj keď zamestnanecký sektor ako taký svoju pozíciu stráca. V Spojených štátoch je trend najsilnejší. Výplaty sa na americkom HDP dnes podieľajú zo 44%, čo je najmenej v zaznamenanej histórii.
Američania zo zhoršovania svojho postavenia vinia lacnú pracovnú silu v zahraničí - a majú do veľkej miery pravdu. Podľa výskumu Michaela Elsbyho, Barta Hobijna a Aysegul Sahinovej, ktorý sa zameral na mieru vystavenia jednotlivých odvetví importu, zvýšenú konkurenciu zahraničných dodávateľov sprevádza väčší pokles podielu miezd na celkových príjmoch v danom odvetví. Autori tomuto aspektu na všeobecnom trende prisudzujú 85% váhu.
| Redakcia Patria Online ďalej odporúča:
MMF varuje pred stavom rakúskych bánk |
Z platovej biedy ale v Amerike aj inde nemožno viniť iba medzinárodný obchod. Zmenšovaním svojej časti príjmového koláča trpia aj zamestnanci v Číne či Mexiku. Podľa OECD za to môže hlavne technologický pokrok. Taiwanský polovodičový gigant Foxconn, ktorý v Číne zamestnáva 1,5 mil ľudí, plánuje v budúcom roku do svojich tovární zaobstarať jeden milión nových robotov. Technika je čím ďalej viac sofistikovanejšia, výkonnejšia, a hlavne lacnejšia.
Štúdia Loukasa Karabarbounisa a Brenta Neimana z University of Chicago ukázala, že náklady na investičný tovar v porovnaní so spotrebným v posledných 35 rokoch klesli o 25%. Zamestnávatelia sú tak motivovaní k tomu, aby nahrádzali ľudskú prácu počítačovými algoritmami, kde len to ide. V priemere kvôli tomu podiel miezd na príjmoch klesol o päť percentuálnych bodov. V odvetviach, kde došlo k väčšiemu zlacňovaniu investičných statkov, bol pokles podielu miezd ešte vyšší.
Automatizácia a techonológie najviac doľahli na pracovné miesta strednej triedy, ktorej podiel na celkovej zamestnanosti klesol v neprospech miest s veľmi nízkymi a tiež vysokými nárokmi na kvalifikáciu. Zatiaľ čo technologický pokrok sa silno presadzoval v 80. a 90. rokoch minulého storočia, vplyv medzinárodného obchodu podľa všetkého prevážil v prvej dekáde nového storočia.
V Európe ešte v 70. rokoch nad zamestnancami držal ochrannú ruku štát prostredníctvom prísneho pracovného zákonodarstva. V Španielsku sa vtedy podiel miezd na príjmoch vyšplhal na 75%, vo Francúzsku dokonca na 80%. Po vlne bolestivých liberalizačných reforiem - motivovaných tiež trvalo vysokou nezamestnanosťou - ale privilégiá a postavenie zamestnancov vzali rýchlo za svoje.
(Zdroje: Buttonwood, Bloomberg)
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz