Len máloktorú svetovú ekonomiku zahaľuje podobne temný plášť nejasností, ako je tomu v prípade Kuby. Najväčší ostrovný štát Karibiku s približne 11,5. miliónmi obyvateľov budí na geopolitickej scéne možno väčšie emócie, než by sa pri podobne malej krajine očakávalo. "Zaslúžili" sa o to silne kontroverzné osobnosti, ktoré sa nezmazateľným rukopisom vpísali do kubánskych dejín. Či už to bol marxistický revolucionár a generál kubánskych jednotiek partizánskeho odboja Ernesto Rafael Guevara, známy skôr ako Che Guevara, tak predovšetkým potom vodca protivládneho odboja a budúci prezident Fidel Castro spoločným úsilím dosiahli politický prevrat, ktorý navždy zmenil politické a ekonomické smerovanie Kuby.
Jedna z posledných totalitných krajín sa nezmenila ani po Fidelovom odstúpení z prezidentského kresla v roku 2011. Štafetu prevzal jeho brat Raúl a naďalej tak panuje "castrovský režim". Čo to hospodársky vlastne znamená?
Hospodársky rast podľa dát tradingeconomics dosiahol v roku 2013 tempo 2,4%. Hoci by Kuba, preslávená rumom a prvotriednymi cigarami, mohla byť všeobecné vnímaná ako krajina závislá na exporte, dostupné dáta (obvykle bohužiaľ trochu zastarané) hovoria opak. Jej export v roku 2011 dosiahol len 20% HDP, čo je o 10% menej, než je svetový priemer. A to napriek skutočnosti, že Kube patrí 6. pozícia medzi najväčšími vývozcami opracovaného niklu alebo napríklad 12. miesto medzi svetovými exportérmi cukru. Z pohľadu medzinárodného obchodu je tak pre Kubu ďaleko dôležitejšia otázka importov. Predovšetkým potom ropy, za ktorú ročne minie 420 milónov dolárov. Približne 60% dodávok mieri zo spriaznenej Venezuely.
A práve venezuelská nestabilná situácia robí vrásky na čele kubánskej vládnej garnitúri. V prípade, že by došlo k výpadku ropných dodávok (okrem oficiálneho obchodu, tiež istá forma batru, kedy Kuba posiela do Venezuely kvalifikovaných doktorov), ekonomika by podľa bývalého člena kubánskej centrálnej banky Pavela Vidala prešla ostrou kontrakciou: "Kuba je závislá na venezuelskej politickej situácii. A tá je teraz nepredvídateľná. "Vidal odhaduje, že prípradná kontrakcia by sa prejavila poklesom HDP v rozsahu 4,4 - 7%.
Pre kubánsku ekonomiku by problémy spôsobené výpadkom hlavného obchodného partnera neboli žiadnou novotou. Rozpad sovietskeho zväzu v 90. rokoch už raz poslal hospodárstvo krajiny do recesie, keď HDP v dôsledku obmedzenia ekonomickej spolupráce s východným partnerom kleslo o 35%! Je však potrebné zdôrazniť, že vtedajšia ekonomika bola predsa len výrazne odlišná od tej súčasnej ...
Asi neprekvapí, že v rok 2011 zaujala Kuba druhé miesto v rebríčku krajín s najväčším podielom vládnych výdavkov voči HDP. Možno však zaskočí miera rozvážnosti, s akou vláda volila podporované sektory. Svetová banka uvádza, že kubánska vláda v roku 2010 investovala prostriedky v celkovom rozsahu 13% HDP do vzdelania. Ďalších 10% smerovala Kuba do zdravotníctva, čo je hodnota na rovnakej úrovni ako je svetový priemer. Horšie dáta nevykazuje ani ďalšia zložka HDP spotreba. Tá na Kube dlhodobo dosahuje zhruba 50% HDP, a zaostáva teda za svetovým priemerom na úrovni 60%.
Čo povedať k celkovému hodnoteniu. Najprv je potrebné priznať, že dostupné údaje o kubánskej ekonomike sú pre vynesenie jednoznačného záveru nedostatočné. Napriek tomu sú minulé roky smietkou nádeje na zmenu hospodárskeho kurzu tejto prekrásnej krajiny.
Áno, dáta sú zastarané a terajšia realita je možno diametrálne odlišná. Áno, stále je 80% zamestnanosti tvorenej štátom. A áno, politická nevyspytateľnosť Kuby naďalej pretrváva. Napriek tomu sa ukazuje, že sa Kuba aj cez svoju socialistickú tvár, snaží poučiť a priblížiť sa skôr čínskemu modelu, ktorého súčasťou je aj fungujúce trhové prostredie. Že to myslí skutočne vážne, dokazuje vyhlásenie ministra zahraničného obchodu Rodriga Malmierca, ktorý predstavil svoju víziu nového investičného zákona.
Jeho cieľom je pomyselné otvorenie hraníc pre zahraničný kapitál a prípadné investície. Jedná sa o ďalší malý krôčik na ceste k ekonomickej transformácii. Na jej konci by mohol byť vznik formy sociálno-trhového hospodárstva s politicky korektnou tvárou. V prípade, že by sa to podarilo, mohla by Kuba odomknúť doteraz zapečatené dvere k americkej spolupráci. Za pár rokov by sa tak na klan Castro mohlo spomínať nielen ako na kontroverzných tvorcov "castrovského totalitného režimu", ale aj ako na revolucionárov, ktorí zbúrali svoj vlastný (nefunkčný) model.
(Zdroje: tradingeconomics, worldbank, atlas.media, CNBC, Investopedia)