Prípadná snaha Európskej centrálnej banky naštartovať vnútri menového bloku hospodársky rast prostredníctvom masívneho kvantitatívneho uvoľňovania bude neúspešná. Aspoň to vyplýva z prieskumu medzi 32 ekonómami oslovenými listom Financial Times.
Z výskumu vyplýva, že celkovo 26 ekonómov počíta so spustením nákupu aktív ECB v tomto roku, keď autorita zareaguje na deflačné tlaky, ktoré sa stupňujú s prudkým poklesom v cenách ropy. Celkový objem nákupov by sa podľa priemerných odhadov mal vyšplhať na 500 mld. EUR. Peniaze by potom mali byť použité na nákupy vládnych, ale aj korporátnych dlhopisov. Už skôr prezident ECB Draghi uviedol, že cieľovou hodnotou pri nafukovaní súvahy je hodnota okolo 3 biliónov EUR. Aj napriek masívnemu odhadovanému objemu prostriedkov sa väčšina respondentov obáva, že rast a inflácia zostanú utlmené aj v prípade, že k ďalšej menovej podpore dôjde.
Ekonómovia sa však domnievajú, že by QE mohlo priniesť požadovaný vplyv v prípade, keby bolo krajinám umožnené deficitné financovanie verejných programov, proti ktorým sa však dlhodobo ostro vyhradzuje hlavný európsky hráč Nemecko. S fiškálnym uvoľnením by mohla byť stimulovaná investičné aktivita a tiež spotreba, ktoré v kombinácii so slabším eurom podporujúcim hodnotu čistého exportu môžu slabý rast v eurozóne rozhýbať.
Napriek odhadom ekonómov by QE mohlo podporiť valuácie vybraných akcií. Už predtým sa špekulovalo, že by výrazná časť prostriedkov mohla zamieriť na nákupy dlhopisov krajín z periférie. Jedným z beneficientov by v takom prípade mohli byť napríklad tunajšie bankové domy, ktoré by profitovali z poklesu rizikovej prémie a možno aj diskontného faktora. Rovnako tak by sa s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o podporný signál pre cielené dlhopisy.