Za dlhy poručiteľa zodpovedáte totiž iba do výšky hodnoty majetku získaného v dedičskom konaní. Podobný prípad sa stal aj Danielovi Rušnému z Ružomberka. Zdedil dom po otcovi v hodnote 20-tisíc eur, pričom jeho dlhy dosiahli 8-tisíc eur. Tieto dlhy musí zaplatiť. Ak by tak nespravil dobrovoľne, exekútor by mu mohol siahnuť aj na jeho iný majetok, napríklad mzdu či účet v banke.
Za dlhy z dedičstva zodpovedáte
Podľa notára Petra Dancziho z Notárskeho úradu v Nových Zámkoch, obvykle je prechod dlhov v dedičskom konaní bezproblémový. Pri hypotekárnych úveroch je ich časť už zaplatená a hodnota nehnuteľnosti prevyšuje výšku dlhu. Ostatné úvery, ako napríklad spotrebné úvery, lízing a podobne, nie sú obvykle vysoké. „Problém vzniká, ak výška dlhov presiahne hodnotu majetku a dedičstvo je nutné likvidovať. V takomto prípade však obvykle dedičia odmietajú dedičstvo. Vždy je však nutné dedičom vysvetľovať, že dlhy sa nededia, za dlhy sa iba zodpovedá. To znamená, že vždy dedič, ktorý nadobudne majetok, musí uhradiť aj dlhy."
Ako dodáva advokát Milan Ficek, často v praxi dochádza k tomu, že poručiteľ zanechá po smrti nezaplatený dlh, ktorý potom dedičia nechcú zaplatiť. Najčastejší problém je práve v tom, ako sa vyhnúť tomu, aby nemuseli zaplatiť dlh po poručiteľovi. Chcú dedičstvo, avšak nechcú dlhy. „Pozor je potrebné dať si na to, či naozaj poručiteľ dlh mal a v akej výške. Pokiaľ dedičia nie sú si istí, či dlh, ktorý uplatnil na dedičskom konaní veriteľ, existoval, odporúčam radšej ho poprieť. Potom nezostáva veriteľovi nič iné, ako domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Buď zastupujem dedičov alebo tých, ktorí uplatňujú pohľadávky v dedičstve. Je dôležité správne uplatniť pohľadávku.“
Dlhy viacerých dedičov
Dlhy sa podľa Milana Ficeka dedia po poručiteľovi rovnako ako majetok. Dedič však ručí za poručiteľove dlhy iba do výšky nadobudnutého dedičstva. V strate však byť nemôžete. „Ak teda niekto nededí majetok, nemusí ani ručiť za dlhy poručiteľa. To, či druh alebo družka ručia za poručiteľove dlhy (teda dlhy druha alebo družky), rovnako závisí od toho, či by dedil v dedičskej skupine. Pokiaľ by mala družka deti, dedili by iba tieto deti, nie druh, respektíve naopak. Druh je totiž až v druhej dedičskej skupine.“
Každý z dedičov podľa slov advokáta nadobúda, pokiaľ sa nedohodnú inak, dlh podľa výšky svojho podielu. „Spory medzi dedičmi bývajú časté, keď už nie priamo na dedičskom konaní, tak po ňom. Ak teda nedôjde k dohode o tom, kto bude splácať dlh a dlh nikto nepoprel, dlh sa rozdelí podľa podielov, čiže každý rovným dielom.“
Podľa Petri Dancziho platí zásada, že dedič zodpovedá za dlhy do výšky ceny majetku, ktorý zdedil. Ak je dedičov viac, sú povinní zaplatiť aj dlhy a to v pomere v akom nadobudli dedičstvo k celku. „Za dlh sa nezodpovedá v prípade, ak je predmetom dedičstva iba nepatrný majetok. Je to v podstate určitý spôsob satisfakcie pre osobu, ktorá sa postarala o pohreb, a preto nie je povinná uhradiť dlhy. Ide obvykle o majetok v hodnote do 1 000 eur.."
Kedy dedičstvo odmietnuť?
To, či sa vám oplatí dedičstvo odmietnuť závisí od konkrétnej situácie. Podľa Petra Danzciho, v prípade predĺženého dedičstva (viac dlhov ako majetku) to dedičia obvykle robia, aby sa zbavili potreby administratívnych úkonov, ktoré treba vykonať v súvislosti s likvidáciou dedičstva. „Ak dedičstvo nie je predĺžené, je rozhodovanie už ťažšie. Nie je isté, či dedič bude mať financie na úhradu dlhov. Navyše, ručí nie iba zdedeným majetkom, ale celým svojim majetkom."
Radoslava Vagnerová, advokátska koncipientka z Právneho centra v Bratislave, tvrdí, že dedič môže dedičstvo odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením, ktoré zašle súdu. „Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o poučený o tejto možnosti. Výnimočne môže súd túto lehotu predĺžiť. “ Dedičstvo sa nedá odmietnuť s výhradami, v častiach a odmietnutie sa nedá vziať späť. Pri odmietnutí sa obvykle spíše zápisnica, je možné však odmietnuť aj písomným vyhlásením adresovaným súdu alebo notárovi. Brániť sa teda dedič môže podľa Vagnerovej len v rámci zákonných možností – napríklad môže namietať premlčanie pohľadávky, jej oprávnenosť alebo výšku.
Kedy dôjde k premlčaniu dlhu?
Veritelia pohľadávok si sledujú lehoty, aby sa im pohľadávky nepremlčali a aby svoje nároky uplatnili v zákonnej lehote. Ako dodáva Milan Ficek, dlhy, pokiaľ má veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi a neuplatní si ju včas u dedičov, pohľadávka sa môže premlčať. Úvery sa spravidla riadia Obchodným zákonníkom, kde je premlčacia lehota štyri roky od začiatku omeškania. Ak sa úverový vzťah riadi Občianskym zákonníkom, je premlčacia lehota tri roky. „Ak niektorí z dedičov chce prevziať dlh poručiteľa, môže tak urobiť na dedičskom konaní. Aj tretia osoba, napríklad vzdialenejší príbuzný, sa môže zaviazať, že zaplatí dlh namiesto dediča. Potom všaj bude vystupovať vo vzťahu k dedičovi, nie poručiteľovi.