Na druhej strane sa podľa Bloomberga rozširuje počet skleníkových plynov, ktoré budú v aukciách zahrnuté. Okrem oxidu uhličitého budú musieť napríklad chemické podniky obchodovať aj s oxidom dusným a hlinikárne s perfluórokarbónmi.
Niektorí členovia Európskeho parlamentu, pred ktorým Barroso s balíčkom vystúpil, sa obávajú dosahov na priemyselný sektor a kritizovali komisiu za jeho nedostatočnú ochranu pred konkurenciou zo zahraničia. Čína a USA, najväčší konkurenti európskeho priemyslu, zatiaľ nežiadajú svoj priemyselný sektor splniť limity emisií skleníkových plynov. "Je jasné, že európsky priemysel musí znížiť objem emisií, no je dôležité, aby preto nebol potrestaný na celosvetovom trhu," obáva sa francúzska poslankyňa EP Anne Laperrouzeová.
Solidarita v náš prospech
V rámci solidarity, ktorej cieľom je umožniť chudobnejším členom únie dobehnúť bohatších kolegov, totiž najviac musia emisie znížiť najbohatšie štáty. Len priemysel najbohatšej ekonomiky, Nemecka, predpokladá, že ho emisná záťaž bude stáť 17 miliárd eur. Aj jeho podniky, ktoré nebudú spadať pod aukčný systém, ako sú farmy, sektor dopravy, stavebníctva či služieb, budú musieť znížiť emisie CO2 oproti ĺimitom stanoveným v roku 2005 o ďalších 14 percent, zatiaľ čo Slovensko ich bude môcť, naopak, o 13 percent vypustiť viac. Česko získalo navyše deväť percent emisií, Poľsko 14 a Maďarsko 10 percent. Naopak, solidarita určite nevyhovuje maličkému Luxembursku, ktoré musí znížiť emisie o 20 percent.
Drahá zelená energia
V prípade podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie je však situácia iná. V rámci únie chce komisia zvýšiť tento podiel z terajších 8,5 percenta do roku 2020 na 20 percent. A nároky zvyšuje pre všetkých. Slovensku zvýšila podiel z pôvodných 6,7 na 14 percent, čo podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka je investične veľmi náročný cieľ. Slovenská vláda si pôvodne stanovila 12-percentný podiel. Rovnako obišli aj ďalšie krajiny.
Drobné zmeny v biopalivách
Nakoniec došlo aj na biopalivá, o ktorých vedú spory vedci a ekológovia už od minulého roka. Komisia potvrdila, že ich podiel v pohonných látkach do roku 2020 bude tvoriť pôvodne zamýšľaných 10 percent. Neustúpila tak tlaku vedcov a ekologických organizácií, ktoré varovali, že hromadný presun do výroby biopalív ohrozuje životné prostredie a zvyšuje ceny potravín. Súhlasila však, že biopalivá spôsobujú problémy a upravila pravidlá ich využívania tak, aby neničili životné prostredie a neprispievali tak k ďalšiemu rastu skleníkových plynov. Plodiny sa nesmú podľa návrhov EK pestovať na územiach, ktoré pohlcujú, prípadne udržujú CO2 v zemi, ako sú mokrade, lesy, pralesy alebo pastviny. Tí farmári, ktorí by palivové plodiny pestovali na týchto miestach, môžu prísť o dotácie.
StoryEditor