Plán eurozóny na záchranu Cypru je pre krajinu surový. Oklieštiť bankový sektor bolo treba, ale nie takouto rýchlosťou, hovorí George Theocharides.
Vzhľadom na tvrdé reštrikcie bankového sektora aj obmedzenia smerom k Laiki bank sa hovorí už o náraste nezamestnanosti o 30 percent. Má podľa vás vláda plán, ako rast nezamestnanosti zvrátiť?
Vzhľadom na to, že sa Cyprus považoval za finančné centrum, tak plán záchrany cez obmedzenie v bankovom sektore oslabí rast ekonomiky, a tým spustí rast nezamestnanosti. Zatiaľ je otázne, koľko ľudí zostane bez práce v bankovom sektore. Problémy však budú mať aj iné sektory. Preto treba hľadať plán. Dá sa to jednak využitím fondov mimocyperských entít, fondov a programov Európskej únie, a jednak priamo podporením alternatívnych sektorov v ekonomike.
Akých?
Podporiť by sa mal výrobný sektor, firmy v energetike, hlavne firmy spojené s ťažbou plynu, keďže tu sa črtá možnosť ziskovosti. Podporiť treba aj existenciu technologických parkov, vytvoriť priestor pre rast IT spoločností. Možnosti sú aj v podpore prístavov a tým turizmu, v snahe získať licencie na výstavbu kasín. Zatiaľ sa vláda s Trojkou dohodla hlavne na šetriacich opatreniach, no treba podporiť rast. Pretože záchranný plán cez zoštíhlenie bankového sektora je pre nás veľmi brutálny, takto sa uskutočniť nemal.
Zosekať sa však vzhľadom na jeho pomer k HDP musel.
No mala to byť postupná úprava. Nemôžete zoštíhlenie bankového sektora urobiť zrazu tým, že zosekáte vklady ľudí, zmrazíte účty a potopíte banku. Treba nájsť strednú cestu, snažiť sa, aby tam ľudia vkladali peniaze, nie ich vyberali. Aký príklad dávame iným? Prečo by si investor mal u nás ukladať peniaze, keď vie, že mu značnú časť odcudzia? Bankový sektor je neprimerane veľký, no jeho zoštíhlenie sa malo urobiť v dlhšom časovom slede. No nehovorím, že Trojka urobila túto chybu. Drastické opatrenia odobril parlament.
Lenže parlament predsa neodobroval rozhodnutie eurozóny o vkladoch, eurozóna o tom rozhodla v nedeľu s tým, že cyperský parlament to už schvaľovať nemusí.
Parlament to schvaľovať nemusí, pretože to eurozóne odobril uplynulý piatok v noci, keď drastické opatrenia bankového sektora schválil.
Výsledkom je, že na transakcie sú stále reštrikcie.
Neviem si predstaviť, že by reštrikcie neboli. Nasledoval by útok na banky a snaha dostať peniaze preč z Cypru.
No reštrikcie jedného dňa skončiť musia.
Samozrejme, že by mali byť dočasné, kým sa situácia a trh neupokoja a neodvráti sa kolaps bánk.
Dokedy?
Predpokladám, že potrvajú ešte niekoľko mesiacov. Dá sa počítať s tým, že nejaké peniaze i tak odídu, no už by to nemalo byť dramatické.
Koľko očakávate, že sa z bánk odleje?
To je ťažké povedať. Európska centrálna banka je pripravená cez ELA (núdzová linka pre poskytnutie likvidity) poskytnúť bankám likviditu. Bude tak záležať, koľko likvidity poskytne.
Podľa odhadov Societe Generale však situácia na Cypre a snaha zahraničných vkladateľov vybrať vklady aj tak spôsobí prepad HDP do roku 2017 o 20 percent.
Je to reálne. Aj keď sa pod prepad HDP nepodpíše len to. Okrem finančného sektora bude podľa mňa značný prepad aj v stavebníctve, ktorému likvidita bude chýbať. To budú dva najviac postihnuté sektory. Turizmus by zasiahnutý byť nemusel. Chcem dúfať, že sa situácia zlepší. Nie hneď, ale postupne.