Banková únia nie je fér, doplatiť môže aj Slovensko

Európa je na ceste k bankovej únii, ktorá zmení doterajší systém fungovania európskych bánk. Jej hlavným cieľom bude zavedenie nového, efektívnejšieho systému krízového manažmentu, ktorý vyrieši zlyhania bánk bez ohrozenia stability finančných trhov. Podľa Stanislava Pánisa banková únia vyrieši len následky, samotnej kríze však nezabráni.

Je podľa vás banková únia ten liek, ktorý chorá Európa potrebuje?

Prvý pilier bankovej únie - teda spoločný dohľad nad bankami, ktoré podnikajú na viacerých trhoch, má svoje rácio. Druhý pilier, teda spoločný rekapitalizačný fond, rieši skôr následky ako príčiny problémov bánk. Princíp, prečo by banky mali byť zachraňované, ak si trh praje ich pád v rámci "kreatívnej deštrukcie" a očisty od zle alokovaného kapitálu, je otázny.

Pomôže teda pri budúcich problémoch?

Zavedenie spoločného fondu ochrany vkladov v rámci tretieho piliéra znamená snahu o rozdelenie prípadných strát na všetky členské krajiny, teda aj na tie, ktorých bankový sektor je zdravý. Sem patrí aj Slovensko. V princípe fond ochrany vkladov, či už národný alebo nádnárodný, len zvyšuje morálny hazard. V dokonalom kapitalizme by nemal existovať. Celkovo možno povedať, že banková únia bude riešiť len následky krízy, nie jej príčiny.

Dokážete odhadnúť, ako dopadne doteraz najprísnejšia kontrola európskych bánk, ktorú začne v budúcom roku uskutočňovať ECB? Sú podľa vás kľúčové banky v súčasnosti zdravé?

Top 20 najväčších na burze obchodovaných bánk je však podľa Morgan Stanley stabilných. Určité pochybnosti by mohli existovať ohľadne stredne veľkých bánk a tých, ktorých akcie nie sú verejne obchodované. Existujú aj obavy, že banky si nerobia dostatočné opravné položky v prípade niektorých neštandardných úverov.

Ak bude banke chýbať nebezpečné množstvo kapitálu, kam až bude ECB ochotná zájsť kvôli jej záchrane? Alebo ju radšej nechá padnúť?

V prvom rade sa banky budú snažiť si pomôcť samé. Cez zníženie rizikovo vážených aktív, čo znamená, okrem iného, preferenciu štátnych dlhopisov pred úvermi. To bude mať negatívny dopad na ekonomický rast. Myslím si, že ECB urobí, "čokoľvek, čo bude potrebné", aby prispela k stabilite finančného systému v eurozóne. Teda bude ochotná zájsť veľmi ďaleko. Najmä ak pôjde o systémovo dôležité banky, ktorých pád by mohol ohroziť aj ostatné domy.

Existujú nejaké kritériá, podľa ktorých je záchrana banky škodlivejšia, ako jej pád?

Akákoľvek záchrana banky z verejných zdrojov je vždy z dlhodobého hľadiska škodlivejšia ako jej pád. Takouto pomocou sa udržuje neefektívna alokácia kapitálu na trhu a bráni sa jeho prečisteniu, čo v konečnom dôsledku spomaľuje rast.

Ak kontrola odhalí, že chorých je omnoho viac bánk, ako sa predpokladalo, ako to ovplyvní doterajšie plány na bankovú úniu?

Domnievam sa, že v takomto prípade by len silneli tlaky na zrýchlenie budovania bankovej únie. Mnohí politickí lídri si totiž myslia, že banková únie je všeliek, ktorý vyrieši problémy bankového sektora, ekonomického rastu či samotného eura.

Aká časť veľkých bánk by musela mať vážne problémy, aby to výraznejšie zasiahlo európsky finančný sektor a spoločné fiškálne plány?

Stačí, aby mala problém jedna veľká banka ako napríklad Deutsche Bank. V konečnom dôsledku by jej však bola poskytnutá pomoc. Eurozóna už dávno nepripomína kapitalistické zriadenie, ale systém, ktorý nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Edmund Phelps nazval korporativizmus a zachraňovanie vybraných firiem, ktoré majú najbližšie k vládnym kruhom, a ktoré by inak neprežili.

Sú v súčasnosti európske banky dostatočne pripravené na hospodárske otrasy? Vidíte niekde konkrétne slabiny?

Záviselo by od toho, aké silné by hospodárske otrasy boli. Pripravenosť by mali ukázať práve  záťažové testy. V minulosti v tomto bode EBA zlyhala a nedokázala pri testovaní odhaliť slabé banky, ktoré potrebovali pomoc. Očakávam, že v budúcom roku bude postupovať prísnejšie. Zatiaľ však nie je jasná metodológia testov. Celkovo si myslím, že bankové bilancie sa agregátne zlepšujú a banky majú lepšiu kapitálovú vybavenosť ako v minulosti. Časť rizík však stále ostáva najmä v prípade južanských bánk, kde stále rastú nesplácané úvery, ktoré odčerpávajú kapitál a tieto inštitúcie sú závislé v značnej miere od likvidity ECB.

V rámci bankovej únie vznikne aj fond na rekapitalizáciu bánk, ktorý nahradí doterajší systém záchrany cez jednotlivé krajiny a ich rozpočty. Je podľa vás správne riešenie, že straty sa rozdelia bez ohľadu na správanie jednotlivých inštitúcií?

Ide o lepšie riešenie ako doterajší systém záchran postavený na verejných zdrojoch daňových poplatníkov. Problémom je, že tento fond vzniká "zhora" legislatívnym nariadením a nie "zdola"  dobrovoľným rozhodnutím samotných bánk. Pre časť z nich sa to môže javiť ako nespravodlivé vzhľadom k tomu, že sa správajú obozretne, no musia prispievať na prípadnú pomoc iným.

Najférovejším riešením by bolo nerobiť žiadne záchranné fondy z bankových a ani žiadnych iných zdrojov a nechať vývoj na slobodný trh. Ten  by mal určiť, ktorá banka prežije, a ktorá naopak skrachuje, pričom straty by mali niesť akcionári, držitelia dlhopisov a ďalší veritelia. Takto by sa finančný systém omnoho rýchlejšie vyčistil od neefektívnej alokácie zdrojov. To by následne otvorilo cestu k stabilite a rastu na pevných základoch.