"TTIP je história,“ reagoval Bernd Lange, predseda výboru pre medzinárodný obchod na otázku nemeckého magazínu vorwaerts.de, ktorý sa ho pýtal, aký dopad bude mať zvolenie Donalda Trumpa na rokovania o transatlantickom partnerstve. Napriek tomu viacerí funkcionári EÚ stále zastávajú názor, že má šancu prežiť.
Dohoda má v budúcnosti spojiť dva najväčšie obchodné trhy na svete – Spojené štáty a Európsku úniu. Jej cieľom by malo byť vytvorenie priestoru voľného obchodu, ktorého súčasťou má byť aj harmonizácia štandardov pre uvádzanie výrobkov na trh.
Rokovania o TTIP sa pritom vedú už od roku 2013, kedy boli ohlásené na summite v Severnom Írsku, ktorého hostiteľom bol britský premiér David Cameron. Od ich začiatku sa konalo už 15 kôl, avšak nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel tvrdí, že sa zúčastnené strany nedokázali dohodnúť ani na jednej z 27 diskutovaných kapitol. Podľa neho rokovania už dávno zlyhali, ale nikto si to nechce priznať. O všetkom sa však rozhodne až po 20. januári budúceho roku, kedy v USA zavládne nová administratíva.
Čo na to Trump?
Novozvolený americký prezident niekoľkokrát otvorene kritizoval Obamove obchodné zmluvy, ktoré sú podľa neho katastrofou a prostriedkom pre zahraničné krajiny ako Američanom zobrať prácu. Ako sa vyjadril, mohli by uškodiť nielen zamestnancom, ale tiež celkovej konkurencieschopnosti krajiny. Odsúdil hlavne transpacifickú dohodu s jedenástimi ázijskými krajinami, kde kritizoval hlavne Čínu za manipuláciu cien, neveští to však nič pozitívne ani pre pakt s Európou.
"Namiesto toho budeme rokovať o férových, bilaterálnych dohodách, ktoré prinesú prácu späť na americké brehy,“ povedal Trump, ktorý považuje zmluvy za hrozbu práve pre americké obyvateľstvo.
Dohody teda podľa deklarácie nemajú šancu prejsť, pokiaľ by zúčastnené štáty neurobili ústupky vo viacerých prerokúvaných oblastiach. A to znova v prospech Spojených štátov, čo je málo pravdepodobné. Proti dohode hrá v Európe verejná mienka. Búri sa proti nej čoraz väčšia časť občianskej spoločnosti.
Verejnosť proti dohode
Ekologickí aktivisti dlhodobo protestujú v hlavných mestách po celej Európe, organizácia Greenpeace v máji zverejnila tajné dokumenty z rokovaní a vyjadrila svoj nesúhlas s paktom pomocou svojej webovej stránky a sériou protestných aktivít. Podľa nej môže výrazne ohroziť životné prostredie a zdravie spotrebiteľov Európy, taktiež vložiť nadnárodným korporáciám do rúk príliš veľkú moc na ovládanie trhu.
Kým aktivisti sú proti dohode, mnohí ekonómovia vyzdvihujú jej prínos pre hospodársky rast. V prípade úplnej liberalizácie transatlantického obchodu by sa ekonomika Slovenska mohla zväčšiť o viac ako štyri percentá a zamestnanosť by stúpla o 1,19 percenta, odhaduje analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska.
No ani ekonomický prospech z dohody nie je jednoznačný a podľa iných výskumov môže ohroziť niektoré sektory. Napríklad poľnohospodárstvo.
"Jeden z hlavných výsledkov výskumov je, že v Rakúsku by TTIP niesla vinu za asi 13 percent z celkovej straty zamestnanosti v poľnohospodárstve v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch a za zhruba 14 percent týchto strát dlhodobo. Pravdou je, že na čísla sú to tisíce pracovných miest. Ako ilustračný príklad toho, že TTIP farmárom v Európe prospievať nebude, to určite postačí,“ hovorí politická koordinátorka Greenpeace pre strednú a východnú Európu Júlia Sokolovičová.
TTIP teda podľa Greenpeace nebude výhodná ani ekonomicky. Otázne je, aký vplyv by mala dohoda na slovenských poľnohospodárov.
Nové zmluvy na obzore
Ak ani jedna z avizovaných dohôd neprejde, pripravuje sa nová dohoda TISA, ktorá má upraviť medzinárodné štandardy v oblasti bankovníctva, zdravotnej starostlivosti a transportu. Rokovania sú vedené medzi Európskou úniou, USA a ďalšími 21 krajinami sveta. Ide o najväčšiu dohodu spomedzi týchto troch a hovorí sa, že je aj najutajovanejšia. Britská premiérka Theresa Mayová ju podporuje slovami: "Spojené kráľovstvo zostáva zaviazané ambicióznej TISA.“
Autor je študentom kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.