Vznik a využitie ropy
Ropa sa z historického hľadiska začala používať už v staroveku ako liek alebo mazadlo, na utesňovanie lodí, ničenie buriny a škodcov, v Egypte na balzamovanie mŕtvych. V novoveku sa ropa používala hlavne na svietenie.Reálna ťažba sa začala až v druhej polovici 19. storočia, takmer súčasne v Rusku a v USA, Pensylvánii. S príchodom elektrického osvetlenia v roku 1877 ropa postupne stratila pozíciu svietidla, ale získala nové využitie pri výrobe tepla a elektrickej energie.
RopaJe čierna až tmavohnedá tekutina, pozostávajúca z uhľohydrátov. V prirodzenej forme môže obsahovať nekovové prvky, ako síra, kyslík alebo dusík. Zloženie ropy a jej celkový výzor sa v rôznych ložiskách veľmi líši. Má skôr olejovitý charakter a hustotu v rozmedzí 0,810 až 0,990 g/cm3. Ropa predstavuje jedno z najušľachtilejších palív a tiež je chápaná ako surovina pre celý chemický priemysel. Každá ľudská činnosť, doprava, priemyselná výroba, výroba elektriny, plastov, produkcia potravín, tiež vody, je v menšej alebo vo väčšej miere spätá s dodávkami ropy. |
Členenie
Existuje množstvo kritérií, podľa ktorých je možné rozdeliť ropu na jednotlivé druhy, pričom hlavný rozdiel je v jej pôvode. Vtedy rozlišujeme tzv. konvenčnú a nekonvenčnú ropu. Konvenčnú ropu predstavuje surová ropa v kvapalnom stave získavaná ťažbou z ložísk.
Rezervy konvenčnej ropy sú odhadované približne na 140 km3 (1,2 trilióna barelov). Podľa analýz spoločnosti British Petroleum pochádza v súčasnosti 70 % z celkovej ťažby ropy približne z 370 najväčších svetových ložísk. Nekonvenčná ropa je živica v asfaltových pieskoch a kerogén v bituminóznych bridliciach.
Tieto rezervy boli v minulosti označované za neťažiteľné, a to hlavne kvôli tomu, že neexistovali technické prostriedky, ktoré by umožňovali ťažbu takýchto rezerv. Ťažobné procesy nekonvenčnej ropy boli v minulosti neefektívne a drahé, v porovnaní s ľahko vyťažiteľnou konvenčnou ropou. Rezervy nekonvenčnej ropy predstavujú okolo 300 km3 (2,54 trilióna barelov). Pokiaľ hovoríme o roponosných pieskoch, najvýznamnejšie ložisko na svete je v Athabasce, v kanadskej provincii Alberta.
Ložisko podľa odhadov obsahuje až 80 % celkových zásob ropných pieskov na svete. Zatiaľ je jediným komerčne využiteľným ložiskom na svete. Spoločnosť Royal Dutch Shell tu už preinvestovala približne 4 mld. USD. Zásoby ropy v tomto ložisku sú odhadované na 2 500 mld. barelov. Pri cene ropy okolo 100 USD/barel by z tohto ložiska bolo možné vyťažiť približne 435 mld. barelov ropy.
Známe je i členenie ropy na základe relatívnej hmotnosti meranej indexom API Gravity, ktorý udáva vzťah viskozity ropy k jej hmotnosti. Index je kvalitatívny ukazovateľ druhu ropy. Čím väčšia je hodnota API, tým je vyšší počet ľahkých častíc obsiahnutých v rope.
Z ekonomického hľadiska je výhodnejšia ľahšia ropa, ktorá obsahuje viac ekonomicky využiteľných ropných produktov. Ľahká ropa má hodnotu vyššiu ako 31,1 API a bod varu do 150 °C. Stredne ťažká ropa sa vyznačuje hodnotou API v intervale medzi 22,3 – 31,1 , pričom jej bod varu dosahuje 150 – 400 °C. Ťažká ropa predstavuje hodnotu API 22,3 pri bode varu väčšom ako 400 °C. Na porovnanie, voda predstavuje hodnotu 10 API.
Mediálne hviezdy
V médiách pri predikcii cien ropy sa prezentujú hlavne dve skupiny. Sú nimi zmiešaná ropa Brent a ropa West Texas Intermediate (WTI). Zmiešaná ropa Brent zahŕňa 15 druhov ropy ťaženej v S evernom mori. Slúži ako benchmark pre ropu ťaženú z Európy, Afriky a Blízkeho východu určenú pre spotrebu na Západe. Kótuje sa na burze International Petroleum Exchange (IPE).
Americká ropa WTI, je benchmarkom pre Severnú Ameriku a je kótovaná na newyorskej komoditnej burze NYMEX, patriacej k najlikvidnejším trhom. Má preto vo svete správ najväčšie slovo a váhu. Pre nízky obsah síry sa radí medzi najkvalitnejšiu ropu.
Na produkciu benzínu rafinérie uprednostňujú WTI, na výrobu nafty sa používa Brent. Pre úplnosť je nutné uviesť vývoj cien ropy z referenčného koša OP EC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu). Skladá sa z rôznych druhov ropy, ktorá sa ťaží v členských krajinách OPEC.
Tento kôš sa používa od roku 1987. Pôvodne pozostával zo 6 druhov surovej ropy z členských krajín a mexickej ropy. V súčasnosti kôš OPEC zahŕňa 12 druhov ropy (Graf č. 1). Spomenúť treba významné ropy ako Dubai Fateh určenú na distribúciu v ázijsko-pacifickej oblasti, obchodovanú sa na ICE alebo Dubai Mercantile Exchange, malajzijskú ropu Tapis, ktorou sa oceňuje predávaná ľahká ropa z Ďalekého východu, a indonézsku ropu Minas. Tá bola do januára 2009 súčasťou koša OPEC.
Za cenu Minas sa predáva ťažká ropa z Ďalekého východu. Ropa sa spracúva v rafinériách na rôzne produkty, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery nenahraditeľné. Základom spracovania ropy je frakčná destilácia. Pri rôznych teplotách sa uvoľňujú rôzne frakcie, od najľahších po najťažšie.
Medzi ľahké destiláty patrí: LPG, benzín a ľahká nafta. K stredným destilátom možno zaradiť kerozín, letecké palivá a diesel (ťažšiu naftu). K ťažkým destilátom môžeme zaradiť vykurovacie oleje, mazacie oleje, vosk, asfalt a decht. Približne 84 % uhľohydrátov obsiahnutých v rope môže byť premenených na energeticky bohaté palivá, ku ktorým patria benzín, nafta, petrolej, vykurovací olej a iné palivá. Zvyšných 16 % je využiteľných na výrobu plastov, hnojív, pesticídov a rozpúšťadiel.
Produkcia ropy vo svete
Objem produkcie ropy závisí od mnohých, najmä ekonomických faktorov. V súčasnosti možno hovoriť o troch trendoch v produkcii ropy. Prvým je veľký počet krajín produkujúcich ropu. Len v kategórii s viac ako 100 000 vyprodukovanými tonami ropy ročne existuje okolo 80 producentov.
Druhým je vysoká koncentrácia ťažby ropy. Napríklad štáty OP EC sa na produkcii podieľajú až 40 %, avšak disponujú 77 % svetových zásob (graf č. 3). Tretím trendom je rastúci význam morskej ťažby. V roku 1960 ťažba na dne morí predstavovala sotva 10 % z celkovej ťažby, v roku 2000 bol tento podiel už 30 %. V niektorých veľkých producentských štátoch (napr. V.
RopaPodľa akceptovanej teórie, začala vznikať v priebehu jurskej doby (asi pred 144 - 213 miliónmi rokov), keď sa spolu z bahnom usadzovali zvyšky drobných živočíchov a rias, ktoré sa premieňali pod tlakom a bez prístupu vzduchu na ropu. Pri reakcii vznikal metán a oxid uhličitý. Ložisko ropy sa často nachádza medzi nepriepustnými a nepórovitými vrstvami (ropný rezervoár), ktorými žiadna kvapalina neprejde. Ropa však môže pod zemou aj migrovať, napr. v S audskej Arábii sa nachádzajú ložiská, do ktorých migrovala ropa z podložných hornín. Ropu je možné často nájsť v prepadnutých častiach zemskej kôry a niekedy sa hromadí v pórovitých horninách, vo vápencoch a v pieskovcoch. Ropné ložiská pod zemou väčšinou nie sú súvislé, môžu vytvárať veľmi členité kapsuly. Ropa môže byť nadviazaná na zrnká piesku, alebo môže byť v trhlinách hornín. Asi 85 % celkových zásob ropy sa získava z vrstiev pieskovca a zvyšných 15 % z vápencových vrstiev. |
Británia, Mexiko, Nórsko, Venezuela) sa väčšina ťažby realizuje na plávajúcich ropných plošinách.
Dopyt po rope
V súvislosti s výrobou ropných produktov a celosvetovou snahou o zelenú politiku je dôležité spomenúť výrobu biopalív, ktoré sa zatiaľ v redukovanom množstve (cca 5 %) pridávajú do palív vyrobených z ropy. Z grafu č. 6 je viditeľný rastúci trend dennej produkcie biopalív na súčasnú dennú úroveň približne 1,5 mil. barelov v porovnaní s 27,8 mil. barelov ropy (graf č. 5).
V nasledujúcich rokoch sa počíta s pribrzdením rastu produkcie biopalív pri odhadovanom 6,6-percentnom medziročnom raste. Súvisí to najmä s aktuálne nižšou cenou ropy, sprísnenou úverovou politikou bánk a nižším predikovaným dopytom v preprave a priemysle. Vo väzbe na vývoj svetového HDP, revidovala organizácia OP EC odhad dopytu po rope. Jej súčasné prognózy hovoria o poklese dennej spotreby o 150 000 barelov pod úroveň 84 miliónov barelov.
Hubbertova teória
Maximum ťažby ropy (peak oil) je témou od počiatku využívania ropy, avšak až v poslednom čase sa začali objavovať správy k tejto téme aj v médiách. V minulom období ropná loby „zakazovala“ o tom hovoriť. Dnes i vďaka internetu je to aktuálna téma. Štatistika spoločnosti British Petroleum uvádza zaujímavé fakty. Do začiatku 90. rokov ťažba klesala len v USA a Indonézií.
Koncom 90. rokov sa tak udialo už v prípade desiatich veľkých producentov ropy. Dnes je zo 65 najväčších producentov ropy za vrcholom 54 z nich. I napriek vysokým cenám, politickej podpore a novým technológiám ich produkcia klesá rok čo rok. Každá krajina prechádza rovnakým vývojom.
Všetka produkcia ropy, či už na jednotlivých poliach alebo v celosvetovom meradle, nasleduje zvonovú krivku. Pokiaľ stúpa, sú výrobné náklady významne nižšie, ako keď klesá, keď je na získanie ropy z vyprázdňujúceho sa ložiska potrebné vynakladať dodatočné úsilie (náklady).
Dostatok lacnej ropy je k dispozícii len vtedy, keď táto krivka stúpa. Ak krivka klesá, stáva sa ropa vzácnou a drahou surovinou. V uplynulých 150 rokoch mala krivka globálnej ropnej ťažby stúpajúca tendenciu. Potom nasleduje dosiahnutie vrcholu. Často sa tento bod pomenúva ako „Hubbertovo vyrcholenie“ podľa geológa Kinga Hubberta, ktorý zistil, že ťažba z ropného ložiska sa pohybuje po zvonovej krivke.
Ak sa však raz prekoná vrchol ťažby, tá bude klesať veľkou rýchlosťou. Čím bude ťažba nižšia, tým nákladnejšia bude produkcia ropy i zemného plynu. V praxi to znamená, že ak by vyvrcholením bol rok 2000, bude celosvetová produkcia ropy v roku 2020 rovnaká ako v roku 1980. Avšak v roku 2020 bude svetová populácia omnoho väčšia a svet bude musieť byť oveľa industriovanejší ako v roku 1980.
V dôsledku toho celosvetový dopyt po rope významne prevýši možnosti svetovej ropnej produkcie. Čím viac prekročí dopyt ťažbu, tým vyššia bude i cena ropy. Typický príkladom potvrdzujúcim Hubbertovu teóriu je vývoj produkcie ropy v USA (graf č. 8). Výnimku zatiaľ tvorí niekoľko krajín z kartelu OPEC.
Napriek tomu je vopred dané, že svet sa blíži do bodu, keď sa produkcia ropy nebude dať zvyšovať. Nastáva svet označovaný ako „peak oil“. Ropný peak alebo vrchol je typický pre každý vrt, pole alebo krajinu, a pretože jeho podstata je ukrytá v geológii, nemožno ho odvrátiť ani investovaním väčšieho objemu peňazí. Vrchol neznamená, že už nebude ropa. Vrchol znamená, že rast ťažby sa skončil. Ekonomické dôsledky ropného vrcholu môžu mať devastujúci účinok na každú oblasť života spoločnosti. Iba niekoľkopercentný nedostatok ropy na trhu (5 %) v minulosti vždy spôsobil ekonomickú krízu.
Blíži sa koniec ropnej doby?
Obmedzenosť rezerv, a s tým spojený pokles každoročnej produkcie ropných polí, je realitou. Dôsledky tohto vývoja budú veľmi stimulujúce pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Nateraz je ropa najdôležitejšou energetickou surovinou. Celosvetová spotreba energie sa pokrýva zo 40 % ropou, v dopravných palivách až z 90 %. Závisí od nej prakticky každá krajina.
Nízka cena ropy je možná len pri jej dostatku. Nájsť dnes nové ložiská aj s novými technológiami je čím ďalej zložitejšie. Maximum objavenej ropy z nových ložísk sa zaznamenalo v roku 1965. Pred polstoročím bola celosvetová spotreba asi 4 mld. barelov ročne a zhruba 30 mld. barelov objavili v nových ložiskách. Dnes je opak pravdou. Spotreba je 28 mld. barelov a objavených menej ako 7 mld. barelov.
Pre zaujímavosť, nárast dopytu po energetických zdrojoch v USA odhaduje aj Americký inštitút pre ropu (Amercian Petroleum Institute) v najnovšej štúdii publikovanej v máji 2009 (graf č. 9), v rámci ktorej uvádza celkový rast energetickej potreby na úrovni 9 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2007, pričom podiel ropy na uvedenom náraste bude predstavovať 1 – 1,5 %, avšak z hľadiska štruktúry dôjde k jej poklesu približne na 33,5 % zo súčasných 39,4 %. Aké radikálne zmeny so sebou prinesie koniec lacnej ropy, to ukáže čas. Súčasné trendy vychádzajú z nasledujúcich faktov:
• Ťažba ropy z existujúcich ani z novoobjavených vrtov fyzicky nedokáže držať krok so svetovým dopytom. Väčšina nadnárodných ropných spoločností zaznamenáva už dnes jej pokles.• Alternatívne energetické zdroje, ako je jadrová energia a zemný plyn, vôbec nedokážu kompenzovať očakávaný nedostatok ropy. Ľudstvo nevyužilo čas na zmenu orientácie na iné formy energie.
• Masový rozvrat dopravy a ekonomiky sa už začal (pesimistický scenár) alebo sa začne do roku 2025 (veľmi optimistický scenár). Rozdiel je iba 15 rokov, keď po dosiahnutí vrcholu ťažby bude nasledovať nezvratný pokles v celosvetovom meradle.
• Pre nedostatok lacných palív pre dopravu sa zrejme skončí proces globalizácie.
• Prechod na nový zdroj energie je nevyhnutný.
• Nové technológie existujú už dlhé roky, no ešte nebolo rozhodnuté, že sa môžu používať.
• Vďaka internetu sa o ťažkostiach dozvie viac ľudí, budú sa môcť skôr pripraviť na energetickú krízu.
Ropa je dnes najdôležitejšou energetickou surovinou. Je to unikátna surovina s extrémne vysokou energetickou hustotou a závisí od nej prakticky každá krajina. Ak zoberieme do úvahy ostatných 100 rokov, spotreba ropy narastala 87 rokov, zvyšných 13 rokov boli mimoriadne obdobia (vojny, ekonomické depresie). Všetky super obrovské ropné polia nad 2 mld. barelov boli už objavené.
Doterajšie analýzy jednoznačne poukazujú na koniec éry lacnej ropy. Príprava nových ložísk na ťažbu je mimoriadne finančne náročná, zároveň na úrovni 4 – 6 % klesá produkcia zo súčasných starých aktívnych polí. Dobrou správou je, že alternatívne zdroje energie k rope existujú. Ľudstvo sa z dlhodobého hľadiska musí zamerať na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Čím skôr na túto cestu nastúpi, tým bude prechod menej bolestný.
Dnes už existujú technológie na získavanie energií, ktoré sú efektívnejšie, menej škodlivé vzhľadom na životné prostredie, vyspelejšie. Stačí, aby politici presadili ich uprednostnenie na masové používanie. Na ropný vrchol by sme mohli razom zabudnúť. Miloš Bikár Ekonomická univerzita v Bratislave
Miloš Bikár
Ekonomická univerzita v Bratislave
Článok bol uverejnení v časopise Investor