Maďarsko sa v posledných týždňoch dostalo do pozornosti svetovej tlače vďaka kontroverznému návrhu vlády Viktora Orbána. Fidesz pripravoval zdaniť surfovanie na internete. Návrh zákona počítal s daňou 150 forintov (asi 50 centov) za každý prenesený gigabajt.
Tento neortodoxný zákon však vyvolal vlnu nevôle a vyhnal do ulíc tisíce obyvateľov Maďarska. S takouto vlnou odporu nepočítal ani Orbán a po pár dňoch tlaku zo strany verejnosti tento návrh zákona stiahol.
Protesty v Maďarsku kvôli dani z internetu
Vytvoril však zaujímavý precedens pre podobne zmýšľajúcich premiérov krajín, ktoré potrebujú do svojej štátnej pokladnice akútny príliv peňazí. A práve internet ho ponúka. Točí sa na ňom obrovské množstvo peňazí a politici by z nich chceli svoj podiel.
Analytikov sme sa preto pýtali, či môžeme v budúcnosti počítať s podobnou daňou aj v iných krajinách a aký dopad by takého dane mali na ekonomiku a spoločnosť.
Bola by daň z internetu pre rozpočet prínosom alebo by bola kontraproduktívna?
Jiří Cihlář
Next Finance
Internet je dnes neodmysliteľnou súčasťou života. Aj keby došlo k zdaneniu každého gigabitu, väčšina užívateľov by sa od internetu neodvrátila. Maximálne by sa znížil objem presurfovaných dát. Z krátkodobého hľadiska by preto bol prínos zdanenia internetu pre rozpočet pozitívny. Z dlhodobého hľadiska by zdanenie internetu bolo len ďalším z opatrení, ktoré budú zahraničných investorov odrádzať od investícií v Maďarsku. Kroky tamojšej vlády sú totiž nielen kontroverzné, ale hlavne nepredvídateľné. A menej zahraničných investícií znamená pomalší rast ekonomiky a v konečnom dôsledku oveľa nižšie príjmy skrze dane pre štátny rozpočet. V priebehu rokov by zdanenie internetu malo neblahý vplyv na vývoj moderných technológií a IT vzdelanosť, krajiny ako taká by bola odsúdená na technologické zaostávanie.
Vladimír Gešperík
Capital Markets
Na experimenty s internetom doplatil už nejeden politik. V roku 2012 sa spojením protestov proti ACTA a GORILA dokonca podarilo organizátorom zmeniť vládu na Slovensku.
Citlivosť obyvateľstva na náklady spojene s pravdepodobne najobľúbenejšou činnosťou súčasnosti je obrovská.
Matej Klenovský
analytik
Miernym prínosom by bola, maďarská vláda odhadovala príjmy z tejto dane vo výške približne 80 miliónov € (cca 0.1% HDP). Po víkendových protestoch Orbán uviedol, že maximálna mesačná výška dane pre jednotlivca by bola 2.30 € a pre spoločnosti cca 16 € - čo nie sú sumy, pre ktoré by musela verejnosť obmedziť spotrebu, či investície. Skôr by som povedal, že v kombinácii s niektorými predchádzajúcimi kontroverznými zákonmi v krajine ide ľuďom o symboliku a niektorí sa dokonca boja o narušenie slobody. Osobne považujem tento zákon za nezvyčajný a odvážny, no vláda sa obhajuje, že touto daňou chce vykompenzovať znižujúce sa príjmy z daní z telefonovania a klasických SMS.
Daň z internetu Orbánovi nevyšla. Je ale možné, že v budúcnosti niektoré krajiny k podobnej dani pristúpia?
Jiří Cihlář
Next Finance
Rozvoj internetu v posledných rokoch prešiel dlhú cestu. Človek si dnes môže vďaka internetu nechať naservírovať jedlo až pod nos, bez toho aby musel opustiť byt či dom. A úloha internetu sa bude ďalej rozrastať. Nebolo by preto prekvapením, keby sa niektoré vlády snažili na úspechu internetu priživiť a zalepiť tak diery v rozpočtoch. Na druhú stranu sa dá čakať, že by sa to stretlo s podobne veľkými protestami ako v Maďarsku. Je totiž jasné, že by poskytovatelia internetu preniesli menšiu či väčšiu časť zvýšených nákladov na koncových zákazníkov.
Vladimír Gešperík
Capital Markets
Nie nepredpokladám, internet je naozaj citlivá vec. Začiatkom týždňa americky prezident Barack Obama dokonca vyzval regulátorov nákladov na internete v USA aby viac dbali v boji proti monopolizácii a vysokými cenami za internet v USA.
Matej Klenovský
analytik
Orbán síce návrh v pôvodnom znení stiahol, no pripravuje jeho úpravu, takže pravdepodobne sa niečoho podobného ešte dočkáme. Myslím si, že pre ostatné krajiny boli masové protesty z Budapešti dostatočne odstrašujúce a najmä z politických dôvodov sa o podobnú daň nebudú ani pokúšať.
Mohlo by zdanenie internetu predstavovať pre rozpočty štátov zaujímavý príjem?
Jiří Cihlář
Next Finance
Objem sťahovaných internetových dát sa bude zvyšovať s tým, ako budú poskytovatelia ponúkať rýchlejšie a rýchlejšie možnosti pripojenia. Takže áno, určitý priestor pre zdanenie internete bude vznikať. Na druhej strane by sa jednalo o neférový zásah. Už teraz je totiž internet zdanený ako iné služby. Poskytovatelia internetového pripojenia musí odvádzať korporátne dane a zdanení sú samozrejme aj koncoví zákazníci pri využívaní tejto služby. Na obe tieto skupiny by tak zdanenie dopadlo 2krát.
Vladimír Gešperík
Capital Markets
Oveľa rozumnejšie je zdaniť vyššími daňami skôr spotrebne dane ako internet, proti tomu nik výrazne protestovať nebude a ešte to pomôže zvýšiť celospoločenské zdravie.
Matej Klenovský
analytik
Predpokladaný výber 80 miliónov € v Maďarsku nie je zanedbateľná položka, no napr. efektívnejším výberom doterajších daní, zlepšením podnikateľského prostredia, či obmedzením korupcie by krajina mohla viditeľne lepšie pomôcť svojím rozpočtom.