Globálni výrobcovia liekov, ako sú koncerny Johnson & Johnson a AstraZeneca, sú ďalšími nadnárodnými spoločnosťami, ktoré varujú pred negatívnymi dôsledkami brexitu na ich podnikanie.
Farmaceuti upozornili, že potenciálne obchodné a regulačné prekážky po vystúpení Británie z Európskej únie (EÚ) povedú k zvýšeniu ich nákladov. A môžu poškodiť aj povesť Británie ako významného výskumného centra.
Testy navyše
Johnson & Johnson napríklad odhaduje, že po brexite by mohol byť nútený vykonať ročne ďalších 50-tisíc testov. A jeho náklady sa tak zvýšia zhruba o 1 milión libier (1,13 milióna eur), ak sa Londýn a Brusel nedohodnú na vzájomnom uznaní svojich testov.
Farmaceutické spoločnosti v písomnej správe pre britský vládny výbor žiadajú o pokračovanie doterajšieho bezproblémového prístupu na trh EÚ. A vyzývajú na zavedenie opatrení, ktoré im zabezpečia, že po brexite nebudú čeliť clám, zdržiavaniu dodávok v prístavoch a rozdielnym pravidlám.
Reputácia Británie
Britskí výrobcovia liekov sa tiež obávajú možného odchodu kvalifikovaných pracovníkov po brexite, čo by podľa nich mohlo poškodiť reputáciu krajiny ako atraktívneho miesta pre výskum.
Aj nemecký koncern Merck KGaA varoval, že colné tarify po brexite môžu pre neho predstavovať "významné" náklady.
Vysoké clá
Výrobcovia liekov v Británii môžu po vystúpení krajiny z EÚ platiť vývozné clo vo výške 6,5 percenta, uviedla spoločnosť AstraZeneca. To by stálo tento koncern so sídlom v Cambridge až 31 miliónov dolárov (26,08 milióna eur) ročne na poplatkoch za clá, z toho väčšinu ciel by zaplatil za vývoz do stredomorských a ázijských krajín. A zároveň, colné poplatky za dovoz liekov od jeho zahraničných dcérskych spoločností do Spojeného kráľovstva sa môžu vyšplhať až na 5 miliónov dolárov.
Farmaceuti sa obávajú, že brexit bez dohody bude pre nich znamenať zavedenie colných taríf stanovených Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).