V argentínskom Buenos Aires sa dnes stretne 22 ministrov financií, 17 guvernérov centrálnych bánk a 10 lídrov svetových organizácii, ktorí budú riešiť kľúčové otázky svetovej ekonomiky. G20 je skupina najväčších ekonomík sveta. Argentína prevzala predsedníctvo koncom minulého roka od Nemecka.
Členovia skupiny G20 spolu tvoria 90 percent svetového HDP, dve tretiny svetového obyvateľstva, 80 percent medzinárodného obchodu a 84 percent fosílnych palív pochádza práve od nich.
Medzi hlavné témy tohtoročného stretnutia sú zdanenie internetových gigantov, digitálne meny a americké sankčné clá.
Zdanenie internetových gigantov
Účastníci stretnutia sa budú snažiť vytvoriť dohodu o silnejšom zdanení internetových gigantov. Daňovými trikmi len v Európe zvyšujú svoje príjmy o desiatky miliárd eur ročne. Veľké spoločnosti z oblasti digitálnych technológií s významnými príjmami v Európskej únii (EÚ), ako sú Google a Facebook, by mohli čeliť dani vo výške 3 percent z ich obratu.
Ak by nedošlo k dohode v tejto otázke v argentínskom Buenos Aires, tak sú predstavitelia Francúzska a Nemecka rozhodnutí postupovať proti digitálnym koncernom vlastnými opatreniami. Dohodli sa na tom aj ministri financií eurozóny minulý týždeň. Zdanenie digitálnych koncernov považujú za "najvyššiu prioritu". Európska komisia má do stredy pripraviť príslušný návrh opatrení.
Digitálne meny a pranie peňazí
Na summite G20 sa účastníci budú zaoberať aj digitálnymi menami. Niektorí predstavitelia považujú digitálne meny za prostriedok na financovanie terorizmu a pranie špinavých peňazí.
Podľa agentúry reuters vyzve Japonsko predstaviteľov G20, aby zvýšilo úsilie zabrániť využívaniu digitálnych mien na pranie špinavých peňazí.
Dohoda lídrov G20 o špecifických globálnych pravidiel ohľadom kryptomien je vzhľadom na rozdiely v prístupe každej krajiny nízka.
"Diskusie sa budú zameriavať skôr na kroky proti praniu špinavých peňazí a ochrane spotrebiteľov než na to, ako by obchodovanie s kryptomenami mohlo mať vplyv na bankový systém," povedal jeden z úradníkov citovaný agentúrou Reuters.
Americké sankčné clá
Treťou hlavnou témou budú americké clá, ktoré môžu byť impulzom pre obchodnú vojnu. Americký prezident zaviedol clá vo výške 25 percent na dovoz ocele a desiatich percent na dovoz hliníka. Výnimku od sankčných ciel momentálne majú Kanada. Mexiko a Austrália.
Európska únia dúfa, že vyňatie spod amerických dovozných ciel uplatnia USA aj na ňu. Ďalej avizovala, že v prípade zavedenia ciel, pristúpia k protiopatreniam. Môže zaviesť clá na motorky, bourbon, džínsy apod. Čoraz častejšie sa hovorí o obchodnej vojne, ktorú môžu zavedené clá spustiť.
Rokovania na summite G20 sa teda môžu týkať amerických sankčných ciel, kedy sa budú krajiny snažiť vyjednať výnimku.