Približne tristo tisíc automobilov, prevažne značky Volkswagen, stojí rozosiatych po 37 rôznych lokalitách v Spojených štátoch. Magazín Index LN zavítal na jedno z miest, kde sa skladujú. V kalifornskej púšti stoja desiatky tisíc vozidiel a je na ne veľmi smutný pohľad.
Stojíme na piesočnom vale na okraji nenápadného letiska v kalifornskom mestečku Victorville. Silný vietor, ktorý sa zhruba pred polhodinou zdvihol a zakrátko do púšte priniesol tu tak vzácny dážď, nám momentálne ženie do tváre piesok takou intenzitou, že to až bolí. Napriek tomu chvíľu vydržíme, dole pod nami sa totiž ponúka pohľad, akých veľa nie je.
Neprišli sme sem však pozorovať neobvyklé prírodné úkazy Mohavskej púšte, sme tu kvôli tomu, čo sa nachádza na pozemkoch letiska. Stoja tu, vyrovnané v úhľadných radoch a blokoch, tisícky automobilov Volkswagen (a nejaké to Audi).
Je to živá ukážka dôsledkov kauzy Dieselgate, nebohé autá tu čakajú na svoj zatiaľ celkom nejasný osud. Je to dôkaz toho, že aj keby Volkswagen celý škandál rád definitívne hodil za hlavu, vyrovnávať sa s ním bude ešte dlho.
Nástrahy púšte
Ten piesok, ktorý nám veterná smršť ženie do tváre, rovnako tak bičuje šíky vyrovnaných áut. Už len predstava, aké taká búrka môže zanechať stopy na laku vozidiel, v nás vzbudzuje rozporuplné pocity. Veď sú to mnohokrát takmer nové autá, ktoré za svoju chybu týkajúcu sa nadmernej produkcie emisií vlastne nemôžu.
Autá, ktoré by na mnohých miestach inde na svete bez problémov emisným predpisom vyhoveli, tu teraz stoja v púšti napospas všetkým živlom a nečinne čakajú, čo sa s nimi bude diať.
A to je k nim januárové počasie vlastne ešte celkom zhovievavé. Až na tú aktuálnu piesočnú búrku je tu, na okraji Mohavskej púšte pri meste Victorville v nadmorskej výške asi 830 metrov, v januári celkom príjemne. Teploty cez deň zriedkakedy prekročia dvadsať stupňov Celzia. Ale pravda, v noci tu môže aj mrznúť.
Horšie je to v lete. To aj tu, na náhornej plošine len asi 140 kilometrov severovýchodne od Los Angeles, sa teploty šplhajú cez deň aj na štyridsať stupňov Celzia, dlhodobý priemer maximálnych teplôt tu v júli a auguste presahuje 37 stupňov. Autá sa potom od slnka rozpaľujú na naozaj extrémne teploty.
Tradícia skladovania lietadiel
Southern California Logistics Airport (SCLA), ako sa miestne letisko nazýva, sa na skladovanie ,,nechcených" dopravných prostriedkov špecializuje. Je to jedna z tradičných a skládok nepotrebných lietadiel a bežne ich tu stoja desiatky aj stovky.
Niektoré čakajú na svoj návrat do služby, iné sem mieria napríklad kvôli prestavbe (v SCLA napríklad prerábajú dopravné lietadlá na nákladné) alebo trebárs len nejakým menším úpravám. Ostatné tu svoju kariéru definitívne končia a sú postupne rozobrané.
Skladovanie vozidiel nie je dostatočné
Môže sa zdať, že keď je miestna púšť dosť dobrá pre lietadlá, autám musí svedčať tiež, veď lietadlá sú ďaleko chúlostivejšie stroje. Na lietadlá sa vzťahujú oveľa náročnejšie bezpečnostné predpisy, ale zároveň sú vyrobené z iných materiálov, skladujú sa tu tiež iným spôsobom.
Kým kritické časti lietadiel sú starostlivo zakryté a zakonzervované, aby im pobyt v púšti neškodil, autá tu stoja len tak. Žiadne plachty, žiadne zakrytie mechanických častí. Takže aj keby sa tu mali starať o autá inak, je jasné, že dlhodobý pobyt v púšti na nich musí zanechať stopy.
Skladovacia plocha vozidiel koncernu VW vo Victorville síce nie je verejne sprístupnená, ale v podstate ktokoľvek sa sem môže prísť pozrieť na takúto záplavu áut. Vozidlá tu totiž stoja na vyrovnanom okraji pozemkov letiska, pozdĺž jednej z ciest a prašnej cesty.
Areál je oplotený a plot je potiahnutý netkanou textíliou, ktorá má priamemu pohľadu trocha brániť. V skutočnosti je však všetko vidieť naozaj dobre. Obzvlášť z onoho valu, ktorý sa nachádza na severozápadnom okraji skladovacej plochy. Len prejazd automobilom okolo tohto miesta je naozaj pôsobivý: na dlhšej strane pozdĺž prašnej cesty sa tu rady a rady áut tiahnu v dĺžke asi 1,5 kilometra.
Tajomné mlčanie
Získať však bližšie informácie alebo napríklad prístup priamo do areálu, je prakticky nemožné. Jasné napríklad ani nie je, koľko presne áut tu stojí. Keď neskôr zastavujeme pri bráne, ktorá nie je chránená textíliou a je tu tak na autá výhľad, pozorný strážca sa priblíži s otázkou, čo potrebujeme.
V následnej vcelku priateľskej konverzácii nám však o danom mieste vlastne nič neprezradí. Koľko je tu áut nevie, len vie, že ich počet sa neustále mení: niektoré autá sú odvážané a na ich miesto nastupujú iné.
O nič zhovorčivejší nie je ani americký Volkswagen, ktorý záležitosti ohľadom skladovania svojich vozidiel prakticky nekomentuje. Z dostupných prameňov je tak známe, že na ploche SCLA skladuje autá pre Volkswagen spoločnosť Extreme Logistics Solutions. Ani tá však situáciu na parkovisku nekomentuje. Isté je len to, že si tu pre skladovanie Volkswagenov od SCLA prenajíma plochu takmer 550-tisíc metrov štvorcových a autá na nich skladuje od januára roku 2017. Teraz teda táto odstavná plocha oslavuje dva roky svojho pôsobenia.
Počet automobilov sa neustále mení
Sú tu priebežne umiestnené viac ako dve desiatky tisíc automobilov. Zo satelitných snímok v mapách možno odhadnúť, že celá vyhradená plocha pre skladovanie áut by ich v danej konfigurácii mohla pojať asi až 35-tisíc a v priebehu našej návštevy bola obsadená veľká väčšina tejto plochy. Odhadom tu tak mohlo byť zhruba 25-tisíc automobilov.
Kdesi v diaľke v poli sme ale tiež identifikovali väčšie SUV Audi a taktiež snáď modely VW Touareg, teda automobily, ktoré sa v USA ponúkali aj s trojlitrovým turbodieselom.
Až pol milióna áut
Celá kauza s nadmernými emisiami z dieselových motorov Volkswagen sa mala v USA dotknúť až takmer pol milióna vozidiel, ktoré Volkswagen zákazníkom predal v rokoch 2008 až 2015. Zatiaľ nie je jasné, koľko z nich nakoniec Volkswagen od svojich zákazníkov vykúpil alebo ešte len vykúpi. Pritom termín pre prihlásenie už vypršal: majitelia či prevádzkovatelia vozidiel museli prihlásiť svoj nárok na kompenzáciu do 1. septembra roku 2018.
Majitelia vozidiel mali v podstate tri možnosti, ako sa s Dieselgate vysporiadať. V niektorých štátoch USA vlastne nemuseli robiť nič, štáty totiž benevolentne dovolia autám zostať v prevádzke a budú vyňaté z emisného merania pri pravidelných kontrolách, ktoré je, podobne ako u nás, v USA inak povinné.
Zákazníci mali možnosť opraviť alebo odpredať auto
Takých áut je však menšina, už preto, že Volkswagen v ďalších variantoch ponúkal zákazníkom štedré kompenzácie. Ďalšou voľbou totiž bola možnosť nechať si auto upraviť tak, aby skutočne vyhovovalo predpisom - v tom prípade mohli zákazníci získať finančnú kompenzáciu za zmenenú funkčnosť vozidla.
Tou najobľúbenejšou voľbou sa však stala možnosť odpredať auto späť Volkswagenu a získať k tomu ešte "bolestné" vo výške 5100 až 10-tisíc dolárov. Túto možnosť nakoniec podľa všetkého zvolila veľká väčšina majiteľov dotknutých áut.
Konečná bilancia zatiaľ známa nie je
Odkúpenia vozidiel majú totiž u tých, ktorí stihli žiadosti podať v termíne, trvať zrejme až do konca tohto roka. Celkom Volkswagen vyhradil na náklady spojené s vysporiadaním sa s Dieselgate v USA až 25 miliárd dolárov.
Podľa súdnych dokumentov z prelomu rokov 2017 a 2018, ktoré získala agentúra Reuters, je známe, že firma listom s možnosťami odkúpenia oslovila 437 273 zákazníkov a že do konca roka 2017 zvládlo americké zastúpenie automobilky vykúpiť asi 335-tisíc vozidiel, za čo Volkswagen zaplatil cez 7,4 miliardy dolárov.
Tým už bola vtedy automobilka zrejme blízko cieľa, ktorým jej úrady dali za povinnosť do júna tohto roku vykúpiť či opraviť najmenej 85 percent dotknutých vozidiel. Ak by sa tak nestalo, čelil by Volkswagen ešte dodatočným sankciám. Vlani vo februári automobilka oznámila, že sa jej podarilo vykúpiť či opraviť 83 percent áut.
Z údajov z konca roku 2017 tiež vyplýva, že časť z vykúpených automobilov Volkswagen upravil a predal ďalej, asi 28-tisíc automobilov bolo zošrotovaných. Ku koncu roku 2017 potom automobilka po celej USA skladovala zhruba 294-tisíc vozidiel a čísla budú veľmi podobné aj v súčasnosti. Zodpovedá to okrem iného aj zaplneniu parkoviska vo Victorville a tiež tomu, že v mieste dochádza k pohybu vozidiel dovnútra aj von.
Iné údaje servera Green Car Reports hovoria, že v júli minulého roka sa VW podarilo vykúpiť cez 355-tisíc vozidiel a ďalších 57-tisíc zákazníkov si nechalo svoje autá upraviť tak, aby vyhovovali emisným predpisom. Celkom teda mal v polovici minulého roka VW so zákazníkmi "vyriešených" cez 412-tisíc áut.
Samozrejme len na parkovisku pri meste na juhozápadnom okraji Mohavskej púšte sa také množstvo áut nezmestí. Po celých USA je tak celkom 37 podobných zariadení, kde Volkswagen, respektíve logistické firmy auta skladujú.
Autá sa ešte budú dlho skladovať
Hoci totiž Volkswagen niektoré z vykúpených vozidiel dokázal upraviť a opäť predať, drvivá väčšina zatiaľ zostáva v dočasných skladiskách. Dôvodov môže byť niekoľko. Úpravy sú ľahšie u najnovších vozidiel z konca predmetného obdobia, tieto autá sa teda môžu Volkswagenu dariť vracať do prevádzky. Avšak u starších modelov sú úpravy komplikované a je otázkou, či sa to vôbec Volkswagenu oplatí.
Navyše kapacita pre úpravy bude iste obmedzená. Špekuluje sa, že by niektoré autá mohli byť rozobrané na náhradné diely, lenže aj to je časovo a finančne náročná záležitosť a hodnota vyťažených dielov nakoniec nemusí byť vyššia, než koľko do ich získania musel VW celkom investovať.
Koncern by iste rád autá z USA vyviezol inam, do krajín, kde by vlastne žiadne emisné predpisy neporušoval. Lenže to mu americké úrady zakázali, požadujú, aby automobily boli pred vývozom upravené a spĺňali tak vlastne americké emisné predpisy. Aj keď je to pochopiteľné, z praktického aj ekologického hľadiska nejde o najšťastnejšie riešenie.
Pracovné záležitosti
Prítomnosť stoviek tisíc vykúpených vozidiel v USA nespôsobuje len bolenie hláv u predstaviteľov Volkswagenu a úradov, ktoré musia činnosť automobilky kontrolovať. Sú tu aj strany, ktoré na celej kauze zarobili.
Okrem zákazníkov, ktorí mnohokrát získali štedré kompenzácie, to sú predovšetkým tí, ktorí sa starajú práve o skladovanie vozidiel. Len v oblasti Victorville zamestnala logistická spoločnosť, ktorá vozy skladuje, asi dvadsať ľudí, čo je v daných miestach už celkom zaujímavé číslo. Stačí sa rozhliadnuť po okolí parkoviska.
Tu, vlastne úplne na okraji Victorville, to rozhodne nie je bohatá oblasť, miestne príbytky pôsobia skôr nepríjemným dojmom. Prácu samozrejme získavajú aj ďalšie pridružené firmy, napríklad tie, ktoré sa starajú o oplotenie takých areálov a ich prvotnú úpravu do podoby, ktorá je vhodná na skladovanie áut.
Samotné autá ale zostávajú ekologickou aj finančnou príťažou a či vôbec niekedy ešte budú k niečomu užitočné, je veľkou otázkou. Zatiaľ je tak skladisko vo Victorville skôr obrovským pomníkom kauzy a živým dôkazom jej nesmiernych rozmerov.