Peniaze za deti
Ženy so štyrmi a viac deťmi doživotne oslobodené od dane z príjmu, novomanželská pôžička vyše 30 tisíc eur (10 miliónov forintov), ktorá sa môže úplne odpustiť, pokiaľ bude mať pár dve alebo tri deti, peniaze za nákup auta, viac miest v škôlkach pre deti, ale aj rodičovská dovolenka pre starých rodičov. Toto je náčrt opatrení, píše Financial Times, ktorými chce maďarský premiér zvýšiť pôrodnosť. Keďže naši južní susedia podobne ako Slováci, majú jednu z najnižších pôrodností v Európe, ekonomickými stimulmi to plánuje vyriešiť. Z čoho toto všetko chce Orbán zaplatiť? To nespresnil.
Podľa demografickej predpovede Spojených národov má byť Maďarov v roku 2050 o 15 percent menej ako dnes. Z 9,7 milióna ich počet má klesnúť na 8,3 milióna. Rovnaký scenár sa týka aj ostatných štátov strednej či východnej Európy. FT pripomína, že podobné opatrenia na zvýšenie pôrodnosti podniklo aj Poľsko a Srbsko.
Tieto všetky sľuby vyslovil Orbán vo výročnom prejave o stave krajiny v nedeľu, v ktorom sa obul aj do lídrov EÚ. „V Európe sa rodí menej a menej detí. Západ na to odpovedá migráciou. Za každé jedno chýbajúce dieťa sem príde jedno z vonku a čísla budú v poriadku. Ale my nepotrebujeme čísla. Potrebujeme maďarské deti,“ vyhlásil.
Šťastnejší, ale stále nezamestnaní
Obed zadarmo. Ten si počas dvoch rokov (2017 a 2018) vyskúšali dve tisícky nezamestnaných Fínov. Každý z nich dostal 560 eur mesačne (mediánový príjem vo Fínsku je 2 900 eur). Títo ľudia však mohli poberať aj iné dávky. Výsledkom je to, že univerzálny príjem, za ktorý vláda zaplatila 20 miliónov eur, ľudí nemotivoval hľadať si prácu. Za to ich však urobil šťastnejšími, píše Leonid Beršidskij z Bloombergu. Experiment má výpovednú hodnotu aj preto, že zatiaľ sa nikde inde v takto bohatej krajine neuskutočnil.
Výskumníci zo štátneho inštitútu Kela však zanalyzovali zatiaľ len výsledky za rok 2017, no zástancov univerzálneho základného príjmu (UBI) však podľa Beršidského nepoteší. Vzorka ľudí, ktorá dostávala tento príjem ani viac nepracovala, ani viac nezarobila. O trochu pozitívnejšie sú odpovede účastníkov, ktorých sa pýtali ako nepodmienený príjem hodnotia. Z ich reakcií vychádza, že boli viac sebavedomejší vo vyhliadkach do budúcnosti, cítili sa viac zdraví a viac si verili, že si nájdu v priebehu roka prácu. Aj toto treba brať s rezervou, keďže odpovedala len zhruba tretina vzorky.
Pre BBC výsledky experimentu zhrnul bývalý novinár Tuomas. „Stále som bez práce. Nemôžem povedať, že základný príjem zmenil veľa v mojom živote. Okej, psychologicky áno, ale finančne - ani príliš nie.“ Na základe tohto experimentu si môžeme položiť otázku - stoja peniaze daňových poplatníkov za to, že spravia ľudí iba o trochu šťastnejšími?