Od nového roku začne fungovať plynovod nazvaný Balticconnector, ktorý cez Baltické more prepojí plynovodné siete Fínska a Estónska. Takzvaný interkonektor bude v Európe prvý po desiatich rokoch.
Prevádzkovatelia plynovodu tvrdia, že zariadenie oslabí pozíciu ruského Gazpromu v oblasti Baltského mora a vyvolá cenovú konkurenciu. Gazprom to ale odmieta, nové zariadenie je podľa neho nadbytočné. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Fínsku pomôže Balticconnector rozšíriť dodávky plynu, ktoré sú v súčasnosti len z Ruska. Môže tiež dodávať plyn do Pobaltia, ktoré má plyn z Ruska a litovského terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) Klajpeda.
Projekt financovaný EÚ
Nový plynovod síce bude čiastočne prepravovať ruský plyn, je však projektom financovaným prevažne Európskou úniou. Tá pokryla 75 percent z ceny 300 miliónov eur. Jeho majitelia, fínska spoločnosť Baltic Connector a estónska Elering, zaplatili zvyšok.
Kvôli absencii možnosti prepravy iných dodávok z Európy v čase sprevádzkovania bude Balticconnector prepravovať len plyn z ruských vstupných bodov vo Fínsku a Pobaltia, LNG z Klajpeda uvedený znovu do plynového skupenstva alebo skladovaný zemný plyn z Lotyšska.
Ceny medzi nimi sa líšia, pretože Rusko má rôzne zmluvy o dodávkach s Fínskom a pobaltskými štátmi, hodnota uskladneného plynu súvisí so sezónou a počasím a cena LNG sa odvíja od situácie na svetových trhoch. Veľké množstvo lacného LNG už znížilo podiel Gazpromu na širšom európskom trhu a majitelia plynovodu verí, že Gazprom bude kvôli konkurencii LNG musieť zmeniť svoju cenovú politiku vo Fínsku.
Generálny riaditeľ spoločnosti Baltic Connector Herkko Plit očakáva, že Gazprom zníži ceny. "Spomínate si, čo sa stalo v Klajpede, keď tam otvorili terminál? Gazprom znížil ceny o 20 percent," povedal Plit agentúre Reuters.
Ďalšia rana
Cenová politika Gazpromu by mohla dostať ďalšiu ranu v roku 2022, kedy má začať fungovať plynovod GIPL prepájajúci Litvu a Poľsko. Hotový má byť do konca roka 2021 a poskytne fyzické prepojenie plynárenskej infraštruktúry v strednej Európe.
Gazprom na žiadosť o komentár nereagoval. Jeho údaje ukazujú, že vlani vyviezol do Fínska 2,6 miliardy metrov kubických plynu, do Lotyšska 1,3 miliardy, do Litvy 1,4 miliardy a do Estónska 0,4 miliardy metrov kubických.
Ruský Národný fond pre energetickú bezpečnosť, čo je inštitút, ktorého názory sú zvyčajne v súlade s Gazpromom, agentúre Reuters povedal, že neočakáva, že plynovod Balticconnector bude zvlášť prospešný a možno ani nebude mať dostatok plynu.
"K jeho naplneniu je nutné, aby Fínsko nakupovalo viac plynu od Gazpromu a aby Estónsko ponúklo vyššiu cenu. Nemyslím si, že to má teraz zmysel," povedal námestník riaditeľa Alexej Grivač. "Balticconnector je typickým príkladom nadbytočnej infraštruktúry, ktorá bola vybudovaná len aby absorbovala peniaze z EÚ a vytvorila domnelé prepojenia trhu, ktoré bude možné použiť len raz za desať rokov," dodal.
S tým však nesúhlasí manažér pre rozvoj trhu spoločnosti Elering Erkki Sapp. Podľa neho sa niektorí účastníci trhu dokonca obávajú, či je kapacita plynovodu dostatočná.