Keď v roku 2016 vtedajší kuvajtský minister financií Anas Sálih varoval, že nastal čas znížiť výdavky a pripraviť sa na život po rope, stretol sa s posmechom obyvateľov, ktorí vyrastali na zdanlivo nekonečnom toku petrodolárov.
O štyri roky neskôr však jedna z najbohatších krajín sveta nemá dosť peňazí na pokrytie výdavkov a prudký pokles cien energií vyvoláva otázky ohľadom ďalšieho fungovania štátu v Perzskom zálive, píše agentúra Bloomberg.
Nedostatok hotovosti
Sálih je už dávno preč. Jeho nástupkyňa Marjam Akílová odišla v januári, dva týždne potom, čo navrhla, aby krajina reštrukturalizovala platy vo verejnom sektore, ktoré sú najväčšou príťažou štátnych financií.
Jej nástupca Barák Šítán minulý mesiac varoval, že Kuvajt nemá dosť hotovosti, aby bol schopný vyplácať platy aj po októbri.
Krajina v Perzskom zálive si desiatky rokov kupovala vernosť ľudu štátnou štedrosťou. Príjmy z ropy však prudko klesajú a krajina smeruje k okamihu ekonomického zúčtovania, pretože sa im nedarí upraviť svoje rozhadzovanie v súlade s prepadom príjmov. To obnovilo diskusiu o budúcnosti tejto krajiny.
Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa síce podarilo dostať ceny ropy z tohtoročného historického prepadu, avšak cena 40 dolárov za barel je stále nízka. Navyše hrozí, že pandémia a presun k obnoviteľným zdrojom energie udrží ceny nízko.
Iní ťažiari už konajú
Saudská Arábia obmedzuje výhody a zavádza dane. Bahrajn a Omán, ktoré majú menej rezerv, si požičiavajú a hľadajú podporu u bohatších susedov. Spojené arabské emiráty sa diverzifikujú a Dubaj sa stáva logistickým a finančným centrom.
V Kuvajte však patová situácia medzi zvoleným parlamentom a vládou, ktorej premiér je menovaný emirom, spôsobila politický chaos.
Zákonodarcovia zmarili plány na prerozdelenie štátnych dávok a zablokovali návrh na vydanie dlhu. Vláda takmer vyčerpala svoje likvidné aktíva, takže krajina asi nebude schopná pokryť rozpočtový deficit, ktorý by tento rok mal dosiahnuť takmer 46 miliárd dolárov.
Krach akciového trhu
Kuvajt sa v 70. rokoch zaradil medzi najdynamickejšie štátmi Perzského zálivu, s otvoreným parlamentom, podnikateľským dedičstvom a vzdelanými ľuďmi.
Krach neformálneho akciového trhu v roku 1982 však otriasol kuvajtskou ekonomikou a prišiel v rovnakom čase, ako nestabilita spôsobená takmer desať rokov trvajúcou vojnou medzi Iránom a Irakom. Po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 Kuvajt začal masívne míňať kvôli obnove krajiny.
Kuvajt sa stále spolieha na ropu, ktorá sa na jeho príjmoch podieľa 90 percentami. Štát zamestnáva 80 percent pracujúcich Kuvajťanov, ktorí zarábajú viac ako pracujúci v súkromnom sektore.
Príspevky na bývanie, pohonné hmoty a potraviny môžu pre priemernú rodinu predstavovať v priemere 2000 dolárov mesačne. Platy a podpory tvoria tri štvrtiny výdavkov štátu, ktorý od poklesu cien ropy v roku 2014 smeruje k siedmemu rozpočtovému deficitu za sebou.
Peniaze budúcej generácie
Kuvajt má veľa peňazí, tie sú však ukryté v nerozbitnom fonde. Ten je štvrtým najväčším štátnym fondom na svete, podľa odhadu má 550 miliárd dolárov. Možnosť, že by krajina siahla do Fondu pre budúce generácie, ktorý bol vytvorený, aby zabezpečil prosperitu po vyčerpaní ropy, sa však javí ako kontroverzná záležitosť.
Niektorí Kuvajťania tvrdia, že čas už nadišiel. Kritici však varujú, že bez diverzifikácie ekonomiky a tvorby pracovných miest by sa úspory minuli za 15 až 20 rokov.
Štátny investičný fond už prišiel so záchranou, keď v minulých týždňoch kúpil od ministerstva financií majetok za viac ako sedem miliárd dolárov. Parlament schválil plán, podľa ktorého sa po dobu rozpočtového deficitu zastaví prevod desiatich percent príjmov z ropy do fondu.
To predstavuje ďalších 12 miliárd dolárov. Stále to však nie je dosť na pokrytie rozpočtového deficitu. Na to si vláda bude musieť požičať. Po emisii eurobondov v roku 2017 však skončila platnosť zákona o verejnom dlhu.
Korupčné škandály
Varovanie ministra Šítána prišlo po tom, čo sa neúspešne pokúsil presvedčiť zákonodarcov, aby podporili plány na pôžičku v objeme 65 miliárd dolárov.
Jeho požiadavka však prišla v rovnakej dobe ako rada korupčných škandálov, z ktorých niektoré zahŕňajú vyšších členov vládnucej rodiny. Zákonodarcovia preto pred zvyšovaním dlhu požadovali, aby vláda zatočila s korupciou.
Šítána je štvrtým ministrom financií za posledné štyri roky. Od roku 2006 sa v Kuvajte uskutočnili voľby sedemkrát a vystriedalo sa 16 vlád.
Bezvýchodisková situácia podkopáva dôveru investorov. Šéf spoločnosti pre politickú a finančnú komunikáciu Bensirri Faváz Sirr dodáva, že hlavným problémom je viera, že Kuvajt bude bohatý večne.
"Nikto nemá politický kapitál, aby ľuďom v Kuvajte povedal, že ak nepodporíme zmenu, tak večierok čoskoro skončí."