Prvým Newtonovým pohybovým zákonom je zákon zotrvačnosti. "Každé teleso zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, pokiaľ nie je prinútené vonkajšími silami tento stav zmeniť," napísal Isaac Newton v roku 1687.
Ide tiež o prvý zákon EÚ: Veci zostávajú tak, ako sú, kým ich dostatočne veľká sila nepostrčí k zmene, napísal v názorovom stĺpiku časopis The Economist.
Akonáhle sa veci rozbehnú, je ťažké ich zastaviť
Pandémia covidu-19 a následný ekonomický prepad postrčili európsky blok výrazne. Cez leto sa lídri EÚ dohodli, že po prvýkrát vydajú spoločné európske dlhopisy v hodnote 890 miliárd eur.
Po piatich dňoch rokovaní sa potom 27 šéfov vlád zhodlo, že sa ktokoľvek, kto bude chcieť míňať peniaze EÚ, bude musieť riadiť istými požiadavky ohľadom "vlády práva".
Maďarsko a Poľsko pritom zložitou cestou zisťujú základné fyzikálne poznatky: Akonáhle sa veci rozbehnú, je ťažké ich zastaviť.
Obe krajiny sa oneskorene spojili v snahe tento plán zhatiť s tvrdením, že mechanizmy vyžadujúce rešpekt k vláde práva zachádzajú príliš ďaleko. Majú pritom dôvody obávať sa tvrdých zásahov.
Obe vlády v posledných rokoch šliapu po demokratických normách, ovplyvňujú sudcov, stavajú sa do cesty novinárom a využívajú štátny aparát na obmedzovanie svojich rivalov.
Na zastavenie nových pravidiel však Maďarsko a Poľsko môžu urobiť len málo, pretože k ich schváleniu stačí kvalifikovaná väčšina. Namiesto toho tak vetujú iné návrhy.
Obe krajiny odmietli schváliť sedemročný rozpočet EÚ vo výške jedného bilióna eur. Stiahli tiež súhlas k tomu, aby EÚ pokročila s vyplatením 750 miliárd eur do fondu krízovej pomoci ekonomikám zasiahnutým koronavírusom, pokiaľ nebude požiadavka ohľadom vlády práva zmiernená.
Silná páka či samovražedný útok?
Páku je možné uplatniť ako v politike, tak vo fyzike. Na prvý pohľad sa zdá byť držanie 1,8 bilióna eur rukojemníkom ako silná páka. Ekonomiky v južnej Európe po týchto peniazoch bažia. Je to však samovražedný útok.
Európske financie pre Maďarsko a Poľsko predstavovali 4,5, respektíve tri percentá tamojšieho hrubého domáceho produktu v roku 2019. V snahe zabrániť zákonu, ktorý nemôžu zastaviť, stavajú do najväčšieho nebezpečenstva svoje vlastné ekonomiky.
Niektorí pritom ich postoj považujú za varovný výstrel. Ak EÚ postúpi bez súhlasu Maďarska a Poľska, vypukne špinavá byrokratická vojna, v ktorej obe krajiny zablokujú čokoľvek, čo budú môcť.
Tretí zákon
V politike EÚ má však svoju úlohu aj tretí Newtonov zákon: Každá akcia vyvolá rovnako veľkú opačne orientovanú reakciu.
Ostatné krajiny majú tiež právo veta v rozpočtovom procese. Niektoré, ako napríklad Holandsko, ktoré má reputáciu puntičkárov, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel, by mohli proces zablokovať, ak by podľa nich akýkoľvek kompromis zachádzal príliš ďaleko.
Najdrastickejšie riešenie, ktoré preberajú diplomati zdanlivo šeptom, by bolo tieto dve krajiny jednoducho obísť a vydať dlhopisy bez nich. To by vykázalo Maďarsko a Poľsko na pomyselný okraj kontinentu.
Takúto stratégiu pritom EÚ použila už skôr a Varšava a Budapešť by sa radšej mali týmito príkladmi poučiť, ak si chcú aj naďalej zaistiť svoje miesto v bloku.
Nemožný krok
Ak by nástroj EÚ týkajúci sa vlády práva vstúpil do platnosti, mohla by sa zotrvačnosť stať namiesto nepriateľa spojencom Maďarska a Poľska. Akýkoľvek trest za porušenie vlády práva by musela schváliť kvalifikovaná väčšina členských štátov.
Na papieri by to vylepšilo súčasný systém, podľa ktorého v súčasnej chvíli môže byť udelená pokuta či odoberie hlasovacie právo za porušovanie vlády práva len v prípade, keď sa na tom zhodne ostatných 26 vlád. Keďže sa Maďarsko a Poľsko v tejto veci vzájomne podporujú, je takýto krok nemožný.
V praxi by však nové pravidlo mohlo naraziť na problémy. Maďarsko a Poľsko zďaleka nie sú jedinými krajinami nervóznymi z napojenia financií z európskeho rozpočtu na dobré správanie. Bulharskom hýbu obvinenia z korupcie.
Maltou a Slovenskom v posledných rokoch otriasli vraždy investigatívnych novinárov s väzbami na vysoké miesta. Cyprus predáva svoje pasy. Chorvátske úrady čelia obvineniam, že bijú utečencov na svojich hraniciach.
Lídri EÚ sa však zdráhajú zasahovať do domácich záležitostí ostatných jednoducho kvôli obave, že by mohli byť ďalší na rade. V takom prípade sa môže zdať lákavé zdržať sa hlasovania.
Porušovanie bez následkov
Pravidlá politiky možno však na rozdiel od fyzikálnych zákonov ohýbať. Hrozí nebezpečenstvo, že sa nový mechanizmus stane ďalším Paktom stability a rastu, čo sú často kritizované ale prevažne ignorované pravidlá ohľadom vládnych výdavkov.
Krajiny ich porušovali, ale nebudú čeliť takmer žiadnym následkom. Podľa kritikov je mechanizmus o vláde práva veľmi európskym kompromisom: Prísne pravidlá (k zmiereniu podporovateľov), ktoré však nie sú nikdy vymáhané (na upokojenie oponentov).
Procedúry na potrestanie členských štátov za zlé správanie toho veľa nenarobia, ak nikto nebude mať odvahu ich použiť. Vysporiadať sa s "darebnými" vládami v EÚ je totiž v základe otázka politickej guráže.
Veľké krajiny ako Nemecko pritom už skôr umožnili, aby politicky výhodné spojenectvo prevládalo nad zásadami.
Minulé zlyhania bloku konať pri pošliapavaniu vlády práva v Maďarsku a Poľsku majú svoje následky.
Ďalšie krajiny pomaly skĺzavajú do podobného smeru a nezastavia sa, kým nebudú donútené vonkajšími silami ho zmeniť. Zotrvačnosť je koniec koncov mocnou silou, napísal denník The Economist.
Pozrite si archívny rozhovor s poslancom SaS Mariánom Viskupičom v HNtelevízii, v ktorom varuje pred negatívnym efektom Fondu obnovy: