Ropa zlacňuje kvôli obavám zo slabšieho dopytu po pohonných hmotách v Číne.
Šanghaj, finančné centrum krajiny, začalo dvojfázovú uzáveru v snahe obmedziť nárast počtu novo nakazených koronavírusom.
Vplyv pandémie aj vojny
Cena severomorskej ropy Brent okolo 8:20 miestneho času oslabovala o 3,4 percenta na 116,60 dolára za barel. Americká ľahká ropa West Texas Intermediate v rovnakom čase strácala 3,7 percenta na 109,65 dolára za barel.
Neistotu na trhu vyvoláva ako ruská invázia na Ukrajinu, tak aj pandemická situácia v Číne. Rusko je druhý najväčší vývozca ropy na svete, Čína zase najväčší svetový dovozca tejto suroviny.
Šanghaj, v ktorej žije 26 miliónov ľudí, dnes začal plánovanú dvojfázovú prtipandemickú uzáveru. Mesto obmedzilo prevádzku na diaľniciach a zavrelo mosty aj tunely.
Podporou pre cenu ropy by podľa analytika Kazuhita Saita zo spoločnosti Fujitomi Securities mala byť štvrtková schôdzka skupiny OPEC+, ktorá zahŕňa krajiny Organizácie krajín vyvážajúcich ropu a ich spojencov na čele s Ruskom.
Čo vyvolajú sankcie
Skupina od augusta každý mesiac zvyšuje produkciu o 400-tisíc barelov denne. Je "menej pravdepodobné, že bude zvyšovať ťažbu ropy rýchlejším tempom ako v posledných mesiacoch", uviedol Saito.
Analytici prezentujú rôzne odhady toho, akou mierou ruský vývoz ropy zasiahnu hospodárske sankcie, ktoré na Moskvu uvalil Washington a jeho spojenci po ruskej invázii na Ukrajinu. Niektorí počítajú s tým, že by sa na trh nemusel dostať jeden až tri milióny barelov ruskej ropy denne.
Rusko denne vyváža štyri až päť miliónov barelov ropy, čo z neho robí druhého najväčšieho vývozcu na svete po Saudskej Arábii.
Globálne zásoby suroviny sú najnižšie od roku 2014.