Európska komisia navrhuje do konca tohto roka úplne zakázať dovoz ruskej ropy do Európskej únie. Oznámila to dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Európsky blok podľa nej v rámci šiesteho balíka protiruských sankcií tiež odpojí od medzinárodného platobného systému SWIFT najväčšiu ruskú banku Sberbank a dva ďalšie bankové domy.
Na to, aby sankcie vstúpili do platnosti, ich musia jednomyseľne schváliť členské krajiny.
Výnimka pre Maďarsko a Slovensko
Najdiskutovanejšou súčasťou nového balíka je embargo na dovoz ruskej ropy, ktorý v minulých rokoch tvoril štvrtinu všetkého ropného importu do unijných krajín, a z ktorého má Putinov režim značné príjmy.
Komisia navrhuje ukončiť do šiestich mesiacov dovoz surovej ropy a do konca roka aj upravených ropných produktov.
"Nebude to ľahké, niektoré členské krajiny sú silno závislé od ruskej ropy. Ale my na tom jednoducho musíme pracovať," povedala šéfka exekutívy EÚ.
Zástupcovia Budapešti a Bratislavy dávali ešte v utorok najavo, že nie sú pripravení podporiť odstrihnutie sa od ruskej ropy. Podľa predstaviteľov Únie však majú napokon dostať z embarga výnimku.
Dvojica štátov by mala mať umožnené pokračovať v nákupe ruskej ropy až do konca roka 2023 na základe existujúcich zmlúv.
Brusel s návrhom tejto výnimky prišiel v snahe presvedčiť "zdráhajúce sa krajiny", aby návrh nevetovali, uviedol podľa agentúry Reuters nemenovaný zdroj.
Minister hospodárstva Richard Sulík dnes novinárom povedal, že Slovensko s návrhom súhlasí, požaduje však trojročné prechodné obdobie.
Hovorca maďarskej vlády zase podľa agentúry AFP vyhlásil, že návrh nedáva "žiadne záruky energetickej bezpečnosti Maďarska".
O dodatočných podmienkach však chceli rokovať aj vládni politici ďalších krajín východného krídla únie, vrátane Česka či Bulharska.
Návrh budú dnes preberať veľvyslanci členských krajín, ktorí v tejto veci, rovnako ako v prípadnom neskoršom embargu na ruský plyn, nemajú jednotný postoj.
Rusko podľa tlačovej agentúry AFP vyváža dve tretiny svojej ropy do Európskej únie. V roku 2021 Rusko dodalo krajinám Únie 30 percent surovej ropy a 15 percent ropných produktov v sume okolo 80 miliárd dolárov.
Apel na bankový sektor
Nové sankcie majú výrazne rozšíriť doterajší rozsah opatrení zameraných na ruský bankový sektor. Popri Sberbank majú byť podľa diplomatov citovaných bruselským webom Politico od medzinárodného systému platieb odpojené tiež Moskovská kreditná banka a Ruská poľnohospodárska banka.
"Tým zasiahneme banky, ktoré sú systémovo zásadné pre ruský finančný systém a pre Putinovu schopnosť ničiť," uviedla von der Leyenová.
Mimo zoznamu potrestaných bankových domov zostáva Gazprombank, na účet ktorej majú podľa Putinovho nariadenia krajiny EÚ prevádzať peniaze za ruský plyn.
Osobné sankcie ako trest za vraždu civilistov
Európska komisia chce tiež potrestať predstaviteľov ruskej armády zodpovedných za zverstvá proti civilistom v Buči a za útok na Mariupol.
K vyše tisícom jednotlivcom na "čiernom zozname" pribudne ďalších 58 popredných osobností ruského režimu vrátane vojakov, ktorí sa zúčastňujú na vojenskej invázii na Ukrajine.
Sankcie pozostávajú zo zákazu vstupu do priestoru Európskej únie a zmrazenia všetkých majetkov a aktív na jej území.
Na sankčnom zozname sa ocitli aj manželka, dcéra a syn hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, šéf Telekomunikačnej regulačnej agentúry Roskomnadzor Andrej Lipov a tiež hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill.
Komisia upozornila, že patriarcha sa stal jedným z hlavných podporovateľov vojenskej agresie proti Ukrajine. Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi je dlhoročným spojencom prezidenta Vladimira Putina a pod jeho jurisdikciou je vo svete, najmä však v Rusku, približne 150 miliónov veriacich.
V poslednom čase zintenzívnil svoje kázne na podporu ruskej ofenzívy na Ukrajine. Koncom februára hovoril o boji medzi "silami zla", ktoré sú proti "historickej jednote" medzi Ruskom a Ukrajinou.
Zároveň aj trojica ruských štátnych televízií šíriacich kremeľskú propagandu má mať po novom zakázané vysielať v unijných krajinách.
Podľa von der Leyenovej je cieľom sankcií rovnako ako v prípade predchádzajúcich postihov obmedziť možnosti režimu prezidenta Vladimira Putina pokračovať v agresii proti Ukrajine.
"Putin chcel vymazať Ukrajinu z mapy. Rozhodne neuspeje. Naopak, Ukrajina povstala v jednote. A teraz sa potápa jeho krajina, Rusko," vyhlásila von der Leyenová, podľa ktorej má nový sankčný balík ďalej oslabiť ruskú ekonomiku a znemožniť jej modernizáciu.