Tohtoročný rast ekonomiky Európskej únie bude v porovnaní s pôvodnými odhadmi výrazne pomalší, najmä pre dopady ruskej invázie na Ukrajine. Vo svojej jarnej makroekonomickej prognóze to dnes uviedla Európska komisia (EK).
Unijná exekutíva teraz očakáva rast hrubého domáceho produktu (HDP) dvadsaťsedmičky členských krajín o 2,7 percenta, zatiaľ čo krátko pred začiatkom vojny vo februári predpovedala štyri percentá
Vojna a covid
Komisia výrazne zvýšila tiež odhadovanú hodnotu inflácie, ktorá by tento rok mala v EÚ priemerne dosiahnuť 6,8 percenta. Vo februári pritom očakávala 3,9 percenta. S prognózou novinárov na tlačovej konferencii oboznámil komisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni.
V budúcom roku by mala ekonomika EÚ vykázať rast o 2,3 percenta, čo je o polovicu percentuálneho bodu pod skorším odhadom. Pre 19 krajín eurozóny počíta tento aj budúci rok komisia so zhodnými rastovými údajmi ako pre celú úniu.
Európska ekonomika sa stále spamätáva z dopadov koronavírusovej krízy a ekonómovia pôvodne očakávali, že sa jej tento rok podarí dosiahnuť stabilný rast.
"Vojna spôsobila prudký rast cien energií a ďalej prerušila dodávateľské reťazce, takže teraz očakávame, že vyššia inflácia vydrží dlhšie," vyhlásil dnes eurokomisár Gentiloni.
Neistá prognóza
Hospodárstvo EÚ podľa neho oproti tomu môže ťažiť zo silného minuloročného oživenia, relatívne nízkej nezamestnanosti a tiež očakávaných pozitívnych dopadov investícií z mimoriadneho fondu obnovy.
Gentiloni podotkol, že prognóza je do veľkej miery neistá kvôli ťažko predpovedaťeľnému vývoju ruskej agresie voči susednej krajine.
Otáznik je obzvlášť nad cenami energií, keďže európsky blok sa snaží kvôli krokom Moskvy znížiť závislosti od ruskej ropy a plynu. V Bruseli dnes o možnom embargu na dovoz ruskej ropy už po niekoľkýkrát rokujú zástupcovia členských krajín bloku.