Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa v máji zrýchlilo na 8,1 percenta zo 7,4 percenta v apríli a dosiahlo nový rekord. Opäť k tomu prispeli najmä ceny energií.
Hovoria o tom predbežné údaje, ktoré v utorok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Tento výsledok prekonal očakávania analytikov, ktorí predpovedali, že inflácia v eurozóne v máji stúpne na 7,7 percenta. Dôvodom vyššej ako očakávanej miery inflácie je zrýchlenie rastu cien širšej škály tovarov a služieb, čo naznačuje, že už to nie je len energia, ktorá ťahá spotrebiteľské ceny nahor.
Vývoj inflácie na Slovensku od roku 1997 podľa eurostatu:
Z 19 krajín platiacich eurom je Slovenko s 11,8-percentnou infláciou štvrté najhoršie. Ide o najvyššiu mieru inflácie u nás od júna 2000. V apríli bola na úrovni 10,9 percenta.
Rýchlejšie v rámci eurozóny ako u nás ceny aktuálne rastú len v troch pobaltských štátoch, v Estónsku inflácia dokonca prekonala 20 percent.
Jediná krajina, ktorá zaznamenala pokles tohto ukazovateľa, je Holandsko. Oproti aprílu tam podľa odhadu eurostatu išiel dole o 0,8 percenta.
Ťahajú ju energie, ale aj potraviny
Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne v máji k nej najviac prispeli ceny energií, ktoré vzrástli medziročne o 39,2 percenta po zvýšení o 37,5 percenta v apríli. Nasledovali ceny potravín, alkoholu a tabaku (o 7,5 percenta v porovnaní so 6,3 percenta v apríli), priemyselných tovarov bez energií (o 4,2 percenta oproti 3,8 percenta v apríli) a služieb (o 3,5 percenta v porovnaní s 3,3 percenta v apríli).
Inflácia v eurozóne tak v máji dosiahla nové rekordné maximum, čo spochybňuje názor Európskej centrálnej banky, že postupné zvyšovanie úrokových sadzieb od júla bude stačiť na skrotenie tvrdohlavo vysokého tempa rastu cien.
Spotrebiteľské ceny v Európe sa za uplynulý rok prudko zvýšili, najskôr pre problémy s dodávateľským reťazcom po pandémii ochorenia COVID-19, potom pre vojnu Ruska na Ukrajine.
Miera inflácie v eurozóne tak už viac ako štvornásobne prevýšila cieľ ECB na rovni dvoch percent.
Tempo jadrovej inflácie
Okrem toho, tempo rastu takzvanej jadrovej inflácie, bez nestálych cien potravín a energií, ktoré pozorne sleduje ECB, sa medziročne zrýchlilo na 4,4 percenta z 3,9 percenta v apríli, pričom ešte užšia miera, ktorá nezahŕňa alkohol a tabak, stúpla v máji na 3,8 percenta z aprílových 3,5 percenta .
Prezidentka ECB Christine Lagardová a hlavný ekonóm Philip Lane avizovali zvýšenie depozitnej sadzby ECB z -0,5 percenta o 25 bázických bodov v júli. A do konca 3. štvrťroka by sa táto úroková sadzba mala dostať do kladného pásma.
Niektorí politici a ekonómovia však pochybujú, že to bude stačiť, najmä preto, že základná inflácia nevykazuje žiadne známky poklesu.
Guvernéri centrálnych bánk Rakúska, Holandska a Lotyšska preto uviedli, že v júli by malo byť na stole zvýšenie sadzieb až o 50 bázických bodov.
ECB sa najbližšie stretne 9. júna, pričom formálne ukončí schému nákupu dlhopisov na konci budúceho mesiaca a zrejme bude pokračovať v signalizácii zvyšovania sadzieb.
Informácie prieniesol Eurostat a Bloomberg.