Nemecká vláda chce, aby odstavené uhoľné elektrárne zostali dlhšie v pohotovostnom stave a v prípade potreby mohli začať vyrábať elektrinu.
Mohli by tak vykryť eventuálne problémy s dodávkami plynu z Ruska, napísala dnes agentúra AP. Kabinet kancelára Olafa Scholza však trvá na cieli, že do roku 2030 Nemecko prestane vyrábať energiu z uhlia.
Návrh zákona sa týka uhoľných aj ropných elektrární, ktoré by mali prestať vyrábať v rokoch 2022 a 2023.
Do roku 2024, keď sa Berlín plánuje zbaviť závislosti od ruského plynu, by tieto elektrárne mali zostať v pohotovosti. Berlín sa totiž obáva, že Rusko v reakcii na západné sankcie zníži či úplne ukončí dodávky plynu, ktorý je kľúčovou komoditou pre nemeckú energetiku.
Odstavené elektrárne majú tak zostať v stave, keď by v prípade potreby začali znovu fungovať a vyrábať elektrinu.
"Zámer ukončiť využívanie uhlia v Nemecku najneskôr do roku 2030 a klimatické ciele sú aj naďalej platné," uviedla hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová.
Podľa kabinetu opatrenia navyše nenavyšuje emisie skleníkových plynov. Stalo by sa tak len v prípade, že by elektrárne museli začať v núdzovej situácii vyrábať elektrinu.
Podľa nemeckého štatistického úradu Destatis v roku 2021 na čierne a hnedé uhlie pripadalo zhruba 28 percent výroby elektriny. Veľký vzostup v posledných rokoch zaznamenali obnoviteľné zdroje elektriny, ktoré pokryli zhruba 40 percent nemeckej výroby.