Výkon ekonomiky eurozóny sa na budúci rok zníži. Dôvodom sú rastúce náklady na energie a riziko ich nedostatku v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Ekonómovia, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, najnovšie očakávajú, že sa hrubý domáci produkt euroregiónu v roku 2023 zníži o 0,1 percenta. Ešte pred mesiacom pritom predpovedali jeho rast o 0,3 percenta. Odhadujú tiež, že HDP Nemecka, najväčšej ekonomiky bloku, klesne o 0,5 percenta, zatiaľ čo ekonomiky Francúzska, Talianska a Španielska zaznamenajú rast.
Podľa Bloombergu silná závislosť Nemecka od ruského zemného plynu ho postavila do nebezpečnej pozície po vypuknutí vojny na Ukrajine. Spotrebitelia v krajine v dôsledku rastúcich cien energií a tovaru čelia zvyšovaniu životných nákladom a dôvera podnikateľov je nízka.
Zatiaľ čo podľa nedávnej prognózy Európskej centrálnej banky ECB sa ekonomika eurozóny vyhne dvom po sebe idúcim štvrťrokom poklesu, viceprezident ECB Luis de Guindos v pondelok na podujatí v Madride povedal, že nemôže vylúčiť možnosť "technickej recesie". "Je to možné, ale v zásade by táto situácia neznamenala príliš intenzívnu recesiu," povedal de Guindos.
"Nemecká ekonomika sa bude do jari 2023 znižovať najmenej tri štvrťroky po sebe,“ povedal Dennis Huchzermeier, hlavný ekonóm z Handelsblatt Research Institute. "Bude to však atypická recesia, pretože dopyt po pracovnej sile zostane vysoký a výrobcovia majú stále veľký vankúš v podobe objednávok, ktoré musia vybaviť," dodal.
Ekonómovia zároveň revidovali smerom nahor svoje predpovede rastu cien v budúcom roku. Infláciu v eurozóne teraz očakávajú na úrovni 5,5 percenta namiesto päť percent v predchádzajúcom prieskume. Nemecko zaznamenalo najväčšiu revíziu smerom nahor spomedzi hlavných ekonomík menovej únie.
Experti očakávajú tiež, že ECB zvýši úrokové sadzby vyššie, pričom depozitná sadzba by mala v 1. štvrťroku budúceho roka dosiahnuť maximum 2,5 percenta. Prvé zníženie sadzieb predpovedajú v 2. štvrťroku 2024.