Japonská centrálna banka šokovala finančné trhy nečakaným rozhodnutím zmeniť politiku ovplyvňovania výnosovej krivky, čím de facto umožnila, aby sa zvýšili dlhodobé úrokové sadzby. O zmene politiky dnes informovala v tlačovej správe. Kurz japonského jenu v reakcii prudko spevnil, zatiaľ čo akcie výrazne oslabili. Japonsko je poslednou vyspelou ekonomikou, ktorá na rast inflácie vo svete zatiaľ nereagovala zvyšovaním základných úrokov.
Centrálna banka tak teraz umožní, aby sa výnos desaťročných dlhopisov japonskej vlády vychyľoval pol percentuálneho bodu na každú stranu od stanovenej cieľovej úrovne, zatiaľ čo doteraz banka tolerovala pohyb o štvrť percentuálneho bodu na každú stranu. Cieľová úroveň je stanovená na nule. Hlavnú sadzbu dnes centrálna banka ponechala na mínus 0,1 percenta, novým opatrením chce najmä vdýchnuť život do skomplikujúceho trhu s dlhopismi.
Politiku ovplyvňovania výnosovej krivky ekonómovia považujú za kontroverznú. Podľa obchodníkov možno rozhodnutie japonskej menovej autority chápať ako dlho očakávaný bod zvratu v jej doterajšom postoji trvať na mimoriadne uvoľnenej menovej politike, pre ktorú sú charakteristické aj záporné úrokové sadzby.
"My toto rozhodnutie vnímame ako veľké prekvapenie. Podobne ako trh sme očakávali, že tolerančné pásmo začne rozširovať od jari budúceho roka až nové vedenie centrálnej banky," poznamenal podľa denníka Financial Times hlavný ekonóm investičnej banky Goldman Sachs Naohiko Baba, ktorý má na starosti japonský trh.
Guvernér NBS Haruhiko Kuroda však na tlačovej konferencii poprel, že zmena nastavenia tolerančného pásma pri výnosovej krivke sa v podstate rovná sprísneniu menovej politiky. Zdôraznil pritom, že centrálna banka svoj výnosový cieľ neruší. Cieľom Bank of Japan, ako sa japonská centrálna banka nazýva, je podľa neho zmierniť napätie vo fungovaní trhu.
Doterajšia menová politika japonskej centrálnej banky je podľa mnohých ekonómov extrémna a prispela v tomto roku k prudkému pádu kurzu japonskej meny voči doláru. Devízové trhy totiž do kurzov mien započítavajú úrokový diferenciál, keď prihliadajú na vývoj úrokových sadzieb v Spojených štátoch. Americká centrálna banka má teraz hlavnú sadzbu v pásme 4,25 až 4,50 percenta, čo je maximum od roku 2007.
Aby sa plán japonskej centrálnej banky prejavil v praxi, chce banka výrazne zvýšiť nákupy dlhopisov. To je podľa ekonómov známka, že rozšírenie tolerančného pásma je doladením súčasnej mimoriadne uvoľnenej menovej politiky, nie odstránením podporných opatrení. Rozšírenie pásma by však podľa centrálnej banky malo náklady na tieto podporné opatrenia pomôcť zmierniť.
Kurz jenu po rozhodnutí centrálnej banky výrazne spevnil, dolár k nemu dopoludnia strácal asi 3,5 percenta a pohyboval sa okolo 132,15 jenu za dolár. V októbri stál dolár aj viac ako 148 jenov a japonská vláda už v septembri pristúpila k prvej intervencii na devízových trhoch na obranu svojej meny od roku 1998.
Naopak akciový trh zamieril prudko dole. Hlavný index tokijskej burzy Nikkei 225 za dnešok odpísal 2,46 percenta a uzavrel na 26.568,03 bodu. Tesne pred oznámením o zmene politiky centrálnej banky vykazoval mierny rast, potom ale prudko oslabil a straty už nezmazal.