Poslanci Európskeho parlamentu v stredu vyzvali, aby smernica Európskej únie o primeranom minimálnom príjme bola účinná v členských krajinách Únie a viedla k zníženiu počtu chudobných ľudí o 15 miliónov osôb. K situácii sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) uviedla, že uznesenie vyzýva členské štáty, aby odbyrokratizovali schémy minimálneho príjmu, ktoré majú a nie sú dostačujúce. "Máme 95,5 milióna Európanov, ktorí sa ocitajú v ohrození chudobou a sociálnym vylúčením. Mali by dostávať minimálny príjem, ale 30 až 50 percent z nich nedostáva žiadne dávky," vysvetlila. Spresnila, že pri súčasných cenách základných životných potrieb, potravín, obrovskej inflácii a rastúcich nákladoch na bývanie národné schémy nepokrývajú základné životné potreby ľudí v núdzi.
Tvrdí, že sa to týka aj Slovenska, kde ľudia v núdzi sa aj pre byrokraciu často nedostávajú k sociálnym dávkam a úradník je pre nich neraz skôr prekážkou ako pomocou. Zdôraznila, že tlak, ktorý vyvíja Európsky parlament, pochopia "zodpovedné vlády", čo nie je prípad Slovenska s deravou sociálnou sieťou. Najmä potom ako koronakríza pripravila o hotovosť mnohých živnostníkov a malé firmy a energetická kríza pri pomalosti opatrení zo strany vlády im ublížila ešte viac.
Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) uviedla, že debata o minimálnom príjme je dnes dôležitejšia ako inokedy, pretože v eurozóne je obrovská inflácia, rastú ceny potravín a energetická kríza v Európskej únii vedie ku krachu firiem. "Ľudia si za svoje peniaze môžu dovoliť stále menej a menej. Na Slovensku poklesli reálne mzdy najviac za posledných 20 rokov. Preto treba zabezpečiť podporu najzraniteľnejších skupín, aby sociálne dávky a príspevky, ale hlavne mzdy ľudí boli dostačujúce na dôstojný život," uviedla.
Ivan Štefanec (KDH) povedal, že znižovanie počtu ľudí ohrozených chudobou je opodstatnené, ale spresnil, že nastavovať sociálnu politiku treba tak, aby minimálny príjem nebol pre ľudí demotivujúci hľadať si prácu. "Vlády by sa mali sústrediť na stimuly pre opätovné začlenenie ľudí na pracovný trh," odkázal.
Eugen Jurzyca (SaS) upozornil, že tak ako minimálne dôchodky a mzdy, aj dávky v hmotnej núdzi by mali byť nastavené obozretne. "Ak sú neprimerané, môžu poškodiť ekonomiku aj ľudí, ktorým sú určené. Vysoké dávky v hmotnej núdzi môžu viesť k silnému odrádzaniu od práce, nemali by sme preto minimálne dávky nastavovať centrálne na úrovni Únie. To zvyšuje riziko, že v niektorých štátoch nebudú nastavené primerane," skonštatoval.
Vladimír Bilčík (Demokrati) tvrdí, že minimálny príjem v členských štátoch je základná záchranná sieť, na ktorú by mal mať nárok každý človek. Pripomenul, že na Slovensku je životné minimum pre dospelú osobu vo výške 234,42 eura, k čomu možno získať ešte rôzne príspevky. "Obzvlášť v čase kríz, ako bola pandémia alebo súčasná energetická kríza, je dôležité, aby členské štáty nenechali nikoho prepadnúť cez poslednú záchrannú sieť. Vyzvali sme členské štáty, aby prehodnotili výšku minimálneho finančného príspevku a aby z cesty k minimálnemu príjmu pre najzraniteľnejších odstránili administratívne prekážky, akými sú preukázanie adresy alebo bankového účtu," vysvetlil.
Martin Hojsík (PS) s odkazom na množstvo slovenských domácností v chudobe uviedol, že riešením nie sú jednorazové a plošné príspevky, ktoré sú zneužívané na politickú kampaň. "Jedným z riešení je zabezpečiť, aby všetci boli za svoju prácu dôstojne ohodnotení. Pretože pracujúcu chudobu máme aj na Slovensku. Nemôže sa diať, že človek má dve práce, a aj tak ledva zaplatí účty," tvrdí.