Desiatky rokov zažívala čínska ekonomika nebývalý rozmach, najmä vďaka investíciám do tovární, mrakodrapov a ciest. Tento hospodársky model vyvolal obdivuhodné obdobie rastu. Krajinu vyviedol z chudoby a premenil ju na globálneho obra, ktorého exportné schopnosti zaplavili celý svet.
To, čo fungovalo, keď sa Čína snažila dohnať vyspelý svet, už nefunguje, píše v obsiahlom článku americký ekonomický denník The Wall Street Journal. Problémy sú podľa neho zrejmé po celej krajine.
Priepasť sa prehlbuje
Krajina sa topí v dlhoch a nemá čo ďalej budovať. V niektorých častiach Číny sa málo využívajú napríklad postavené mosty alebo letiská, milióny bytov sú neobývané a návratnosť investícií prudko klesla.
Známky problémov nie sú badateľné len v ekonomike. Napríklad juhozápadná provincia Jün-nan nedávno uviedla, že kvôli covidu-19 minie milióny dolárov na vybudovanie nového karanténneho zariadenia takmer o veľkosti troch futbalových ihrísk. Krajina pritom politiku nulovej tolerancie covidu-19 ukončila pred mnohými mesiacmi a dlho po tom, čo svet po pandémii prešiel kus cesty.
Ostatné lokality v Číne sú na tom podobne. Vzhľadom na to, že súkromné investície sú slabé a export ochabuje, úradníci hovoria, že nemajú na výber, než si ďalej požičiavať a ďalej budovať, aby podporili hospodárstvo.
Ekonómovia sa domnievajú, že Čína vstupuje do éry oveľa pomalšieho rastu, ktorú zhoršuje nepriaznivá demografia a prehlbujúca sa priepasť medzi Čínou a vyspelým svetom na čele so Spojenými štátmi, čo ohrozuje zahraničné investície a obchod.
"Sme svedkami zmien na najdramatickejšej trajektórii v histórii ekonómie," povedal profesor histórie na Columbijskej univerzite Adam Tooze, ktorý sa špecializuje na ekonomické krízy.
Problémy vznikali už pred pandémiou
Medzinárodný menový fond odhaduje, že rast hrubého domáceho produktu Číny v nasledujúcich rokoch nebude dosahovať ani štyri percentá ročne, čo je menej ako polovica za posledných štyridsať rokov. Londýnska výskumná organizácia Capital Economics uvádza, že trend rastu sa spomalil na tri percentá z piatich, kde bol v roku 2019, a že v roku 2030 rast zvoľní približne na dve percentá.
Ak sa táto prognóza naplní, tak by krajina mohla zabudnúť na cieľ, ktorý v roku 2020 stanovil prezident Si Ťin-pching. Ten predpokladá, že veľkosť čínskej ekonomiky sa do roku 2035 zdvojnásobí. Číne by sa tak skomplikoval scenár posunúť sa zo skupiny mladých trhových ekonomík so strednými príjmami o stupeň vyššie. Zároveň by to mohlo znamenať, že Čína nikdy nepredstihne Spojené štáty a nestane sa najväčšou ekonomikou sveta, čo je jej dlhodobou ambíciou.
Niektoré problémy sa začali objavovať už pred pandémiou covidu-19, vláda ale dokázala zaistiť pokračujúci rast. Nielenže podporovala financovanie na úver, a teda ďalšie zadlžovanie, no spoliehala aj na ďalší rast v sektore nehnuteľností. Ten v určitých rokoch predstavoval viac ako 25 percent HDP.
Komplikácie, s ktorými sa ekonomika už stretávala, čiastočne zakrýval počiatočný úspech okolo riešenia pandémie a tiež ochota amerických spotrebiteľov utrácať aj v čase lockdownov nariadených kvôli šíreniu nového typu koronavírusu. Bublina na trhu nehnuteľností už ale praskla. Západný dopyt po čínskych produktoch opadol a pôžičky dosiahli neudržateľnú úroveň.
Americký prezident Joe Biden tento mesiac povedal, že problémy čínskej ekonomiky sú časovanou bombou, ktorá by mohla čínskych vodcov prinútiť k tomu, aby urobili niečo nesprávne. Peking odpovedal komentárom v oficiálnej tlačovej agentúre Nová Čína, že snaha pošpiniť krajinu je súčasťou Bidenovej stratégie. V rovnakom texte vláda tiež popísala tohtoročné hospodárske oživenie ako silné – a to aj napriek problémom.
"Niektorí západní politici a médiá zveličujú a bombasticky poukazujú na súčasné problémy, ktoré má Čína pri obnove ekonomiky po covide," povedal minulý týždeň hovorca ministerstva zahraničia v Pekingu. "Fakty ukážu, že sa mýlili," dodal.