Predseda finančného výboru izraelského parlamentu dnes vyzval centrálnu banku na zníženie krátkodobých úrokových sadzieb. Chce tak zmierniť záťaž občanov zapríčinenú ozbrojeným konfliktom, ktorý sa vyhrotil, keď Izrael predminulý víkend napadlo palestínske militantné hnutie Hamas. Uviedla to agentúra Reuters.
Dopady vojny môžu byť značné a ich miera závisí od toho, ako dlho bude 300-tisíc povolaných rezervistov, čo je nevídaný počet v nedávnej histórii Izraela, mimo svojich občianskych zamestnaní, napísal server CNBC.
"Zvyšovanie úrokových sadzieb bolo spôsobené infláciou, realita sa zmenila. Obraciam sa na guvernéra: jednoducho znížte úrokovú sadzbu," povedal predseda výboru Moša Gafni na zasadnutí, kde sa prejednávalo odškodnenie pre osoby zasiahnuté bojmi.
Citeľný nárast úrokových sadzieb
Gafni dlhodobo kritizuje centrálnu banku za to, že citeľne zvýšila základnú úrokovú sadzbu, a to z 0,1 percenta vlani v apríli postupne až na 4,75 percenta. Banka tak chcela znížiť infláciu, ktorá sa tento rok vyšplhala nad päť percent.
Gafni sa tiež domnieval, že centrálna banka nedostatočne tlačí na komerčné banky, aby zvýšenie sadzieb prenášali na sporiace a bežné účty klientov rovnako rýchlo ako na hypotéky a ďalšie úvery.
Rozsah ekonomických škôd bude závisieť od toho, ako dlho budú záložníci v krajine s viac ako deviatimi miliónmi obyvateľov a hrubým domácim produktom 521,69 miliardy dolárov mimo svojich zamestnaní, píše CNBC.
Záložné sily, zložené z rôznych vrstiev izraelskej spoločnosti, tvoria asi 450-tisíc príslušníkov, z ktorých mnohí majú väčšie bojové skúsenosti ako mladší vojaci v stálej armáde. Záložníci sú učitelia, technickí pracovníci, začínajúci podnikatelia, poľnohospodári, právnici, lekári, zdravotné sestry aj pracovníci v cestovnom ruchu a továrňach.
Mnohé kľúčové odvetvia izraelskej ekonomiky budú počas vojny pokračovať bez prerušenia, pretože ich z veľkej časti zastávajú zahraniční pracovníci. To sa týka aj izraelského chemického priemyslu, ktorý je hlavným zdrojom exportu.
Nové príležitosti na podnikanie
Vytrvalo rastúci technologický sektor v Izraeli by po návrate mnohých vojakov z vojny mohol využiť aj skúsenosti, ktoré títo ľudia získali na bojisku, na podnikanie v oblasti bezpečnosti. "Pre startupový priemysel to bude dočasný zásah, ale až sa vojaci vrátia, zvýšia sa aj investície a dopyt," povedal serveru CNBC profesor ekonomiky na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme Ejal Winter.
Významné výrobné alebo výskumné a vývojové pobočky majú v Izraeli takmer všetky veľké americké technologické spoločnosti vrátane Microsoftu, Alphabetu, Applu a Oraclu. Výrobca čipov Intel potom investuje do výrobného závodu vzdialeného 30 minút od hranice s Gazou.
Hoci sa k tomu z bezpečnostných dôvodov nikto nechcel priamo vyjadriť, jeden z manažérov špičkových technológií v Izraeli serveru CNBC povedal, že "vzhľadom k našim skúsenostiam s umožňovaním práce z domu v čase covidu aj po ňom práca pokračuje, pokiaľ nie ste povolaní do záložnej jednotky".