Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý zablokoval využitie prostriedkov vo fonde na boj s klimatickou zmenou, môže ohroziť aj systém dotácií cien energií pre domácnosti a podniky. Vyhlásil to v pondelok nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck. Informovala o tom agentúra DPA.
Ústavný súd minulý týždeň rozhodol, že 60 miliárd eur, ktoré si vláda pôvodne požičala na zmiernenie následkov pandémie nového koronavírusu, nemôže použiť na financovanie ekologických projektov. Verdikt môže mať ešte vážnejšie dôsledky na štátny rozpočet, pretože by mohol ohroziť ďalšie osobitné fondy, vrátane peňazí vyčlenených na kompenzáciu prudko rastúcich cien plynu a elektriny, varoval Habeck.
Fond vznikol v roku 2022 a mal by fungovať do roku 2024, rozhodnutie súdu ale spochybňuje jeho budúcnosť, povedal minister. Rozhodnutie je zásadné a fakticky sa vzťahuje na všetky fondy, ktoré boli zriadené s viacročnou platnosťou, dodal Habeck.
Nemeckí občania teraz môžu podľa vicekancelára posielať ďakovné listy za vyššie účty za energie opozičnému bloku CDU/CDU, ktorý podal na ústavný súd žalobu vo veci klimatického fondu. "Ak sa dostaneme do krízy, nebudeme už môcť uplatňovať stropy pre ceny plynu a elektriny," uviedol Habeck, pričom odkázal na nemecký systém dotácií cien energií.
Nemecký ústavný súd rozhodol, že 60 miliárd eur, ktoré si vláda požičala na zmiernenie následkov pandémie v rozpočte na rok 2021, zostali však nevyužité, nemôže presunúť do fondu na ochranu klímy.
Vládna koalícia kancelára Olafa Scholza sa v roku 2022 rozhodla vložiť peniaze do "klimatického a transformačného fondu" s odôvodnením, že investície do opatrení na ochranu klímy a na infraštruktúru pomôžu ekonomike zotaviť sa z pandémie.
Ústavný súd označil krok vlády za protiústavný a uviedol, že bude musieť nájsť iné spôsoby, ako vyplniť vzniknutú medzeru v štátnom rozpočte.