Ekonomika vojnou zmietaného Pásma Gazy je po mesiaci bombardovaní Izraelom v troskách, rovnako ako jej budovy. Krehká však bola už pred vojnou.
Odkázaná na zahraničnú pomoc
Väčšina obyvateľov mala len obmedzený prístup k cenovo dostupným a výživným potravinám a podľa Svetového potravinového programu OSN bola považovaná za potravinovo neistú.
Teraz je však situácia zúfalá, ekonomika tejto oblasti sa prakticky na neurčito zastavila a rozvoj Gazy sa vráti späť o viac ako desať rokov, uviedol server televízie CNBC.
"Ekonomika Gazy je stopercentne závislá na dvoch zdrojoch príjmov: na zahraničnej pomoci a na prístupe na izraelský pracovný trh. Ten druhý je teraz preč, pravdepodobne navždy. Jediné, čo zostáva, je zahraničná pomoc," povedal CNBC partner a hlavný analytik firmy Cloctower Group Marko Papic.
Miera nezamestnanosti v Pásme Gazy tradične patrí k najvyšším na svete a presahovala 40 percent. Teraz sa blíži 100 percentám, uviedol vo svojej správe Palestínsky inštitút pre výskum hospodárskej politiky. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) za mesiac vojny prišli obyvatelia Gazy najmenej o 182-tisíc pracovných miest, čo predstavuje 61 percent pracovnej sily.
Rozvojový program OSN predpovedal, že rozvoj Gazy sa vráti späť o 16 až 19 rokov. Vo svojom hodnotení vychádza z ekonomických, vzdelávacích a zdravotných ukazovateľov.
Ekonomika v minulosti rozkvitala, potom prišiel do hry Hamas
Podľa OSN v 70. a 80. rokoch minulého storočia zaznamenala palestínska ekonomika pomerne silný prílev kapitálu predovšetkým vďaka prevodom peňazí od palestínskych pracovníkov v Izraeli a krajinách Perzského zálivu.
Analytik organizácie Milken Institute Kevin Klowden upozornil, že pred 50 rokmi mohli obyvatelia Gazy pracovať v Izraeli, Egypte, krajinách Perzského zálivu aj inde, a bola tam pomerne silná skupina odborníkov, univerzita a letisko.
Situácia sa však zásadne zmenila, keď sa v roku 2006 dostalo v Gaze k moci hnutia Hamas a Izrael sa vzdal kontroly nad touto enklávou. Odvtedy Hamas v Gaze neusporiadal žiadne voľby.
Nielenže Palestínčania po prevzatí moci v Gaze stratili možnosť pracovať v Izraeli, ale rozplynul sa aj ich obchod s Egyptom, pretože Egypt považuje Hamas za hrozbu. Investície do Gazy neprúdia.
Blokáda a opakované vojny s Izraelom od roku 2008 podľa Medzinárodného menového fondu spôsobili, že ekonomika enklávy je stále slabšia ako ekonomika Západného brehu Jordánu. Jej hospodársky rast v posledných 15 rokoch značene zaostáva.
Klowden dodáva, že posledných 15 rokov bolo pre oblasť v podstate obdobím, keď nebolo vidieť pre ekonomiku žiadnu nádej.
V oblasti je veľmi mladá populácia, až 65 percent z 2,3 milióna Palestínčanov žijúcich na území s rozlohou 140 kilometrov štvorcových je mladšia ako 24 rokov. A pre túto mladú populáciu je podľa neho ťažké vidieť nejakú nádej a ekonomickú budúcnosť.
"Nakoniec bude musieť byť uzavretá nejaká forma dohody o ukončení konfliktu. Je pravdepodobné, že táto dohoda bude musieť zahŕňať arabské monarchie v Perzskom zálive a Saudskú Arábiu, ktoré zaplatia veľkú časť účtu za budúcu životaschopnosť Gazy," dodal Papic.