Európska únia je jednotkou v jednej oblasti - v reguláciách. Agresívnou tvorbou pravidiel si však pod sebou reže konár. Pripravuje sa o schopnosť konkurovať Číne v oblasti elektromobility a Spojeným štátom v umelej inteligencii, napísal americký ekonomický denník The Wall Street Journal.
Pre Európu tak nastala ponižujúca doba. Koncom minulého roka sa kontinent len tesne vyhol recesii, zatiaľ čo Spojené štáty zažívali hospodársky rast.
Únia opäť reguluje
Únia si už skôr stanovila štandardy v oblasti regulácie fúzií, emisií uhlíka, ochrany osobných údajov a hospodárskej súťaže v oblasti obchodu s elektronikou. Teraz sa snaží o to isté v oblasti umelej inteligencie.
Vlani v decembri predstavila rozsiahly návrh zákona, ktorý zakazuje určité typy AI, prísne reguluje iných a ukladá obrovské pokuty tým, ktorí sa pravidlami nebudú riadiť.
Európska komisia, ktorá na dodržiavanie pravidiel dohliada, by tak mohla vyšetrovať napríklad aj prepojenie Microsoftu s ďalšou americkou firmou OpenAI kvôli podozreniu z narušenia pravidiel hospodárskej súťaže.
Výrok "Amerika inovuje, Čína kopíruje, Európa reguluje" tak podľa denníka nikdy predtým tak nevystihoval charakteristiky jednotlivých regiónov.
Technokrati, ktorí pracujú pre Úniu v Bruseli, nie sú proti voľnému trhu. Práve naopak. Na rozdiel od USA alebo Číny stále veria vo voľný trh. Väčšina ich regulácií je zameraná na ochranu spotrebiteľov a hospodársku súťaž pred zasahovaním národných vlád.
Nevýhodný kompromis
Existuje však kompromis medzi ochranou spotrebiteľa a motívom zisku, ktorý je hnacou silou investícií a inovácií, a Únia tento kompromis asi chápe zle, domnieva sa americký denník.
Európske regulačné orgány v záujme zachovania hospodárskej súťaže napríklad bránia fúziám, pri ktorých na jednom trhu zostane len niekoľko mobilných operátorov. Výsledkom je, že v Európe teraz pôsobí 43 skupín, ktoré prevádzkujú 102 mobilných operátorov pre 474 miliónov obyvateľov.
V USA sú pre 335 miliónov obyvateľov tri hlavné siete, povedal WSJ konzultant pre telekomunikačný sektor John Strand. V Číne a v Indii je telekomunikačný trh ešte koncentrovanejší.
Európski zákazníci tak platia len asi tretinu toho, čo Američania. Európski operátori potom ale investujú v prepočte na jedného zákazníka len polovičnú sumu a ich siete sú úmerne tomu horšie, hovorí Strand.
"Zohnať v Nemecku signál 5G je ako nájsť Bidenových priaznivcov na Trumpovom mítingu," dodal. Uvedenie európskych sietí na rovnakú úroveň ako v USA by podľa jeho odhadu stálo asi 300 miliárd dolárov.
To vytvára v európskom technologickom sektore dominový efekt. Predaj švédskeho výrobcu telekomunikačných zariadení Ericsson v Európe čiastočne trpí tým, že mnoho operátorov je príliš malých a nerentabilných na to, aby prešli na najnovšie siete 5G.
Cena pred inováciou
"Európa uprednostnila krátkodobo nízke spotrebiteľské ceny na úkor kvalitnej infraštruktúry," povedal americkému denníku začiatkom tohto mesiaca v Davose šéf Ericssonu Börje Ekholm. "Európa mi robí veľké starosti. Musíme oveľa viac investovať do infraštruktúry, do toho, aby sme boli digitálni, "dodal.
Európska ekonomika zaostáva z mnohých dôvodov, od tých demografických až po náklady na energie, teda nielen kvôli regulácii. Ani americké regulačné orgány ale nemajú práve voľné ruky.
Napriek tomu majú tendenciu konať na základe dôkazov o škodách, zatiaľ čo európski regulátori konajú na základe len pravdepodobnosti, že škody nastanú. Táto zásada predbežnej opatrnosti môže inovácie priškrtiť už v ich kolíske, píše autor textu vo WSJ.
Od roku 2018 zaviedlo európske všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, čiže GDPR, prísne požiadavky na zhromažďovanie a používanie osobných údajov na webových stránkach. Pokuta za ich nedodržiavanie sa môže vyšplhať až na štyri percentá celosvetových tržieb firmy, ktorá sa previnila.
Štúdia ekonómky Ginger Jinovej z Marylandskej univerzity a jej dvoch spoluautorov zistila, že to v nasledujúcich dvoch rokoch znížilo európske investície rizikového kapitálu v porovnaní s USA. Investori sa podľa nich mohli vyhýbať obchodným modelom, ktoré neboli v súlade s GDPR alebo boli kvôli nemu menej výnosné.
Opakovanie histórie
História sa možno bude opakovať aj v prípade umelej inteligencie, podotýka denník. Od roku 2021 sa v Európe v rámci obchodov s rizikovým kapitálom súvisiacich s AI vybralo 44 miliárd dolárov, čo je zhruba rovnako ako v Číne, ale len štvrtina sumy vybranej v USA, uvádza spoločnosť PitchBook. A tento rozdiel sa zväčšuje.
Vlani európske odvetvie AI varovalo zákonodarcov, že ich zákon o AI by mohol viesť k tomu, že vysoko inovatívne firmy presunú svoje aktivity do zahraničia a že investori svoj kapitál stiahnu.
Autori potom návrh zákona zmiernili a francúzska spoločnosť Mistral AI, ktorá sa chce stať európskym konkurentom OpenAI, o niekoľko dní neskôr uzavrela kolo financovania, ktorého hodnota sa podľa agentúry Bloomberg pohybuje okolo dvoch miliárd dolárov.
Európska regulácia obsahuje protekcionistický prvok, ktorý je často vytvorený tak, aby sa týkal amerických technologických gigantov a ušetril domáce start-upy. Napriek tomu z európskych start-upov málokedy vyrastú giganti odvetvia a aj zavedené spoločnosti sú menšie ako ich americké náprotivky.
"Nemyslím si, že nedostatok víťazov v posledných desaťročiach možno pripísať jedinému monokauzálnemu faktoru," povedal autorovi článku vo WSJ zakladateľ americkej technologickej spoločnosti narodený v Európe.
Veľký trh, slabé inovácie
Európska regulačná kultúra, vrátane daňových a pracovných zákonov, je podľa neho blízko vrcholu. "Napríklad samotné udeľovanie akciových opcií je vo väčšine európskych krajín dosť ťažké. Je povestné, že je ťažké rozlúčiť sa so zamestnancami, ktorí sa ukážu ako nevhodní," dodal.
Spoločnosť McKinsey Global Institute v nedávnej štúdii uviedla, že európsky vnútorný trh je väčší ako čínsky a takmer rovnako veľký ako ten americký. Keď však porovnávala podniky s tržbami vyššími ako miliarda dolárov, americké firmy vydávali o 80 percent viac na výskum a vývoj, mohli sa pochváliť o 30 percent vyššou návratnosťou kapitálu a o 1,3 percentuálneho bodu rýchlejším rastom tržieb.
Vzhľadom na to, že Spojené štáty a Čína v technologickom súperení posilňujú, hrozí, že Európa bude ešte viac zaostávať. Čína podľa spoločnosti McKinsey vynakladá dve až päť percent hrubého domáceho produktu na priemyselnú politiku, teda na podporu odvetví považovaných za strategické.
Európa dáva na rovnaký účel jedno percento. V decembri Brusel schválil podporu v objeme až 1,3 miliardy dolárov, ktorá je na osem rokov a určená je na výskum a vývoj v oblasti cloud computingu. To sú však podľa McKinsey len štyri percentá z toho, koľko za rok preinvestuje cloudová divízia americkej spoločnosti Amazon.
"Ak má Európa najlepšiu reguláciu, ale nemá európske firmy, tak to sme si veľmi nepomohli," povedal vlani na jeseň nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. Ak chce teda Európa konkurovať Spojeným štátom a Číne, bude musieť prehodnotiť rovnováhu medzi reguláciou a inováciami, uzatvára WSJ.