Cukrovarnícky priemysel na Kube je zdecimovaný. A viac, ako v minulosti, keď vyschli lukratívne kvóty na cukor v Sovietskom zväze po skončení studenej vojny.
Historické minimum
"Nie je dosť nákladných áut a nedostatok paliva znamená, že niekedy uplynie niekoľko dní, kým môžeme pracovať," uviedol jeden z robotníkov na plantáži.
Stratené hodiny pri zbere úrody, keď ľudia a stroje len nečinne vyčkávajú, poškodili produkciu.
Už v minulej sezóne klesla produkcia na Kube len na 350-tisíc ton surového cukru, čo je historické minimum pre krajinu a výrazne pod 1,3 milióna ton v roku 2019.
Kuba teraz dováža cukor, aby uspokojila domáci dopyt. To bolo kedysi nemysliteľné a je v ostrom kontraste oproti rokom slávy, keď v Karibiku závideli Kube cukor, ktorý vyvážala do celého sveta.
Embargo aj zlé riadenie
Prepad produkcie cukru má vážne dôsledky aj pre ostatné časti kubánskej ekonomiky, vrátane príjmov z exportu rumu. Aktuálne sa na karibskom ostrove vyrába rovnaké množstvo cukru ako v polovici 19. storočia.
Problémy nepochybne zhoršila americká politika "maximálneho tlaku", ktorú priniesol bývalý prezident Donald Trump. Jeho administratíva zvýšila obchodné embargo proti ostrovu a prezident Joe Biden ho neskôr rozšíril.
Ale za problémy, ktorým čelí kubánsky cukrovarnícky priemysel, nemôže len americké embargo. Roky chronicky zlého riadenia a nedostatočných investícií prispeli tiež ku "skaze" kedysi prosperujúceho odvetvia. Dnes do cukrovarníctva smerujú menej ako tri percentá štátnych investícií. Kubánska vláda namiesto toho podporuje cestovný ruch ako hlavný motor ekonomiky.
Ďalšiu ranu odvetviu zasadilo rozhodnutie zvýšiť od 1. marca ceny dotovaných palív na čerpacích staniciach až päťnásobne. A to v čase vysokej inflácie. Vláda to odôvodnila tým, že si už nemôže dovoliť vysoké dotácie na palivo.
Keď sa hovorí o cukrovarníckom priemysle na Kube, vždy niekto zacituje slávny refrén ostrova: "Bez cukru neexistuje krajina."
Pred očami Kubáncov tak teraz eroduje podstatná časť národnej identity - časť samotnej DNA ostrova.