Politická kríza vo Francúzsku sa rozšírila na finančné trhy, náklady francúzskej vlády na pôžičky sa dnes prvýkrát dostali na úroveň zadlženého Grécka. Napísal to spravodajský portál CNBC. Investori sa zbavujú francúzskych aktív z obáv, že opozícia v najbližších týždňoch zvrhne vládu premiéra Michela Barniera.
Rozdiel vo výnosoch desaťročných dlhopisov francúzskej vlády a porovnateľných gréckych dlhopisov sa dnes znížil na nulu. V prípade francúzskych dlhopisov predstavoval 3,0010 percenta, pri gréckych potom 3,030 percenta.
To, že investori požadujú za držanie francúzskeho dlhu rovnaký úrok ako za držanie dlhu periférnej a zadlženej ekonomiky Grécka, ukazuje rozsah obáv z politických otrasov vo Francúzsku, píše CNBC.
Vláda v Paríži sa snaží získať podporu pre svoj rozpočet na rok 2025, ktorého cieľom je znížiť výdavky a zvýšiť dane, aby sa obmedzil rozpočtový deficit.
Ľavicová aliancia Nový ľudový front uviedla, že ak sa Barnier pokúsi presadiť rozpočet, ktorý počíta so zvýšením daní a výdavkovými škrtmi za 60 miliárd eur, predloží návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Krajne pravicové Národné združenie pohrozilo, že pri hlasovaní o nedôvere ľavicu podporí, čo by viedlo k pádu vlády a k uvrhnutiu Francúzska do ďalšej politickej a ekonomickej neistoty.
"Dnes pred nami stojí obrovská zodpovednosť za rozpočet krajiny," povedal rozhlasovej stanici RMC francúzsky minister financií Antoine Armand. "Existuje aj druhá cesta, ktorá vedie do neznáma, k zníženiu ratingu a k rozvratu krajiny," dodal.
Po Armandových komentároch sa výnos francúzskych dlhopisov oproti nemeckým znížil až o tri bázické body na 83 bodov, aj keď do 11:00 nášho času sa opäť vrátil na 85 bodov.
V stredu sa takzvaný spread, teda rozdiel vo výnosoch dlhopisov, rozšíril až na 90 bázických bodov. Investori totiž počítali s vyššou pravdepodobnosťou, že parlament rozpočet zamietne, uviedla agentúra Bloomberg.