Rast ekonomiky eurozóny by mohol byť v nasledujúcich mesiacoch slabší. Jej strednodobý výhľad je neistý, pričom dominujú riziká poklesu.
Uviedla to v stredu prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová na vypočutí vo Výbore pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu. Informuje agentúra Reuters.
Ekonomika eurozóny v predchádzajúcich 18 mesiacoch prakticky stagnovala. Predpovedané oživenie hospodárstva sa tak nenaplnilo.
Slabý rast pomohol síce skrotiť nekontrolovateľnú infláciu, ale niektorí politici sa obávajú, že je už taký slabý, že inflácia by mohla znova klesnúť pod cieľ ECB na úrovni dvoch percent, podobne ako v rokoch pred pandémiou ochorenia COVID-19.
"Údaje založené na prieskumoch naznačujú, že hospodársky rast bude v krátkodobom horizonte slabší v dôsledku spomaľujúceho sa rastu v sektore služieb a pokračujúceho poklesu vo výrobe," povedala Lagardová na vypočutí.
"Strednodobý ekonomický výhľad je neistý a prevládajú riziká poklesu," skonštatovala. "Geopolitické riziká sú zvýšené, s rastúcimi hrozbami pre medzinárodný obchod," uviedla.
Vzhľadom na otvorený charakter ekonomiky menovej únie predstavujú obchodné bariéry hrozbu pre výrobu a investície, dodala Lagardová.
Napriek tomu sa však prezidentka ECB domnieva, že môže dôjsť k určitému oživeniu hospodárstva euroregiónu, vďaka zvýšeným investíciám a spotrebiteľským výdavkom, ktoré poháňajú rastúce reálne príjmy.
Inflácia, ktorá sa pohybuje tesne nad cieľom ECB, by mohla v poslednom štvrťroku 2024 vzrásť, ale v budúcom roku opäť klesne k dvojpercentnému cieľu banky, poznamenala Lagardová.
ECB sa najbližšie stretne 12. decembra a ekonómovia prevažne očakávajú, že opäť zníži kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov, už štvrtýkrát v tomto roku.
Lagardová sa k tomu nevyjadrila, uviedla len, že banka bude pokračovať v doterajšom prístupe, teda bude sa rozhodovať na základe prichádzajúcich údajov z eurozóny, stretnutie po stretnutí.