Ruský prezident Vladimir Putin má čoraz väčšie obavy z problémov ruskej vojnovej ekonomiky. Agentúre Reuters to povedalo päť zdrojov oboznámených so situáciou, vzhľadom na citlivú situáciu v Rusku však tieto zdroje hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.
Správa prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump hrozí Rusku novými sankciami, pokiaľ nebude čoskoro uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine.
Ruská ekonomika, ktorá sa vo veľkej miere opiera o vývoz ropy, plynu a ďalších surovín, v uplynulých dvoch rokoch vykazovala solídny rast napriek sankciám, ktoré na Rusko kvôli jeho invázii na Ukrajinu uvalili západné krajiny.
Problémy ruskej ekonomiky
V poslednej dobe však ekonomickú aktivitu brzdí nedostatok pracovných síl a vysoké úrokové sadzby, ktorými sa ruská centrálna banka snaží obmedziť infláciu. To podľa zdrojov prispelo k tomu, že časť ruských elít považuje za žiaduce ukončiť vojnu diplomatickou cestou.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes v reakcii na správu agentúry Reuters uviedol, že ruská ekonomika napriek niektorým problematickým faktorom zostáva stabilná a udržuje si relatívne vysoké tempo rozvoja. Dodal, že Kremeľ nevidí nič nové na stredajšej Trumpovej hrozbe, že na Rusko uvalí vysoké clá a ďalšie sankcie.
"Dohodnite sa teraz a zastavte tú smiešnu vojnu! Bude to len horšie. Ak neuzavrieme dohodu, a to čoskoro, nemám inú možnosť ako uvaliť vysoké dane, clá a sankcie na čokoľvek, čo Rusko predá do Spojených štátov," napísal Trump v stredu na svojej sieti Truth Social. Varoval tiež, že ruská ekonomika mieri do "veľkých problémov".
"Rusko má samozrejme ekonomický záujem na dojednaní diplomatického ukončenia tohto konfliktu," uviedol podľa Reuters bývalý námestník šéfa ruskej centrálnej banky Oleg Vjugin.
Splnené ciele vojny
Podľa jedného zo zdrojov oboznámených s uvažovaním Kremľa sa Putin domnieva, že už boli splnené kľúčové ciele vojny na Ukrajine, napríklad oslabenie ukrajinskej armády. Uvedomuje si pritom, aký tlak vytvára vojna na ruskú ekonomiku, napríklad v podobe negatívnych dopadov vysokých úrokových sadzieb na podnikateľské aktivity.
Podľa dvoch zdrojov oboznámených s diskusiami o ekonomike v Kremli sa Putinova frustrácia jasne prejavila na decembrovom stretnutí s podnikateľskými špičkami, na ktorom prezident ostro kritizoval najvyšších ekonomických predstaviteľov.
Jeden z týchto zdrojov uviedol, že Putin bol viditeľne rozladený, keď počul o obmedzovaní súkromných investícií kvôli vysokým nákladom na úvery.
Vysoké úrokové sadzby verejne kritizovali napríklad šéf ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť Igor Sečin, šéf zbrojárskeho konglomerátu Rostech Sergej Čemezov, magnát Oleg Deripaska pôsobiaci v odvetví spracovania hliníka či najväčší akcionár oceliarní Severstal Alexej Mordašov, píše Reuters.
Ruská centrálna banka v decembri ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu na 21 percentách, hoci analytici očakávali zvýšenie na 23 percent. Centrálna banka je zo zákona nezávislou inštitúciou a Putin dával v minulosti jej guvernérke Elvire Nabiullinovej pri rozhodovaní o menovej politike voľnú ruku. Podľa analytikov však teraz tlak zo strany vplyvných podnikateľských kruhov dosiahol úroveň, ktorú už nemožno ignorovať.
Pád šéfky centrálnej banky?
Deň pred decembrovým zasadnutím centrálnej banky vyzval Putin na "vyvážené" rozhodnutie o úrokových sadzbách.
Tlak na Nabiullinovú, aby nepokračovala vo zvyšovaní úrokových sadzieb, podľa jedného zo zdrojov vytvárali okrem iného šéfovia popredných ruských finančných ústavov Sberbank a VTB German Gref a Andrej Kostin, ktorí sa obávajú, že Rusko smeruje do stagflácie. To je označenie pre kombináciu stagnujúcej ekonomiky a vysokej inflácie.
Niektorí ruskí zákonodarcovia kvôli vysokým úrokovým sadzbám vyzývajú na odvolanie Nabiullinovej, to je však podľa zdrojov Reuters nepravdepodobné.
"Autorita Nabiullinovej je nespochybniteľná, prezident jej dôveruje," uviedol jeden zo zdrojov. Zástancovia Nabiullinovej tvrdia, že bez vysokých úrokových sadzieb a ďalších opatrení centrálnej banky by v Rusku bola ohrozená ekonomická stabilita.