Poslanci Európskeho parlamentu v stredu v Štrasburgu diskutovali so zástupcami Európskej komisie o potrebe cielenej podpory regiónov EÚ hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom potvrdili, že EÚ nesmie zabúdať na budúci rozvoj týchto prihraničných regiónov.
Ľubica Karvašová (RE/PS), ktorá je jedinou riadnou členkou Výboru EP pre regionálny rozvoj (REGI), zdôraznila, že ide o veľkú tému, lebo euroinštitúcie už teraz riešia, ako má vyzerať kohézna politika a nastavenie eurofondov do budúcnosti, a je dôležité vnímať zmeny, ktoré nastali po ruskej agresii na Ukrajine.
"Musíme sa na východnú hranicu EÚ pozrieť trochu inak," odkázala. Podľa jej slov pre Slovensko je veľký rozdiel, či hraničí s Ruskom alebo Ukrajinou, ktorá je kandidátskou krajinou a chce rozvíjať spoluprácu s EÚ. Integračný proces vníma ako veľký prínos pre východné Slovensko, ktoré môže z toho profitovať, rovnako ako profitovali rakúske pohraničné oblasti po rozšírení Únie.
"Tie oblasti sa významne pozdvihli. Ten princíp by sme mali rovnako využiť a pomôcť východnému Slovensku s infraštruktúrou, rozvojom podnikania, firiem a energetiky," vysvetlila.
Tvrdí, že si treba počkať na návrh Európskej komisie na budúci viacročný finančný rámec a obálku pre kohéznu politiku zameranú na rozvoj regiónov, ktorá teraz tvorí tretinu rozpočtu EÚ.
"Je dôležité, aby to tak aj zostalo, ale sú úvahy do budúcnosti, ako kohéziu prispôsobiť novým výzvam, nastaviť tak, aby prispievala ku konkurencieschopnosti EÚ," spresnila.
Katarína Roth Neveďalová ako náhradníčka vo výbore REGI pripomenula, že niektoré regióny hraničiace s uvedenými krajinami sa sťažujú aj na problémy s migráciou a žiadajú pomoc EÚ na zlepšenie technickej ochrany svojich hraníc. Táto konkrétna debata sa podľa nej netýka Slovenska, hoci takisto máme schengenskú hranicu s Ukrajinou.
"Čo môžeme ekonomicky pre tieto regióny urobiť, je podpora výstavby ciest, investícií, ale aj školstva a vzdelávania, aby ľudia neodchádzali z regiónov, kde sú malé obce s málo obyvateľmi," opísala situáciu. Dodala, že ľudia v tejto zóne sú vystavení príchodu migrantov, zvýšenému objemu výmeny tovarov s Ukrajinou, ale aj nelegálnemu obchodovaniu cez ukrajinské územie, pašovaniu cigariet, drog pôvodom z Afganistanu či ľudských orgánov. "Toto sú veci, ktoré treba riešiť," odkázala.
Sú náznaky, že budúca politika EÚ môže "ukrojiť" z regionálnej politiky alebo z podpory pre agrosektor. To by podľa jej slov ublížilo prihraničným regiónom. Dodala, že Slovensko by Fond EÚ na podporu Ukrajiny chcelo využiť na projekty na východe - obnovu železničných tratí a stanice v Čiernej nad Tisou, zvýšenie kapacity cestného priechodu pre autá a kamióny vo Vyšnom Nemeckom a na zlepšenie hraničných kontrol.
Poslankyňa Lucia Yar (RE/PS), podpredsedníčka výboru pre rozpočet, priznala, že pre ňu ako rodáčku z najvýchodnejšej časti Slovenska je to "srdcová téma". Preto aj cez jej výbor chce bojovať za to, aby pohraničné regióny mali dosť financií. Poukázala na to, že vojna na Ukrajine sa raz skončí a EÚ aj Slovensko musia mať záujem na jej integrácii.
"Všetky ekonomické ukazovatele ukazujú, že ak sa Ukrajina stane členom EÚ, tak to bude veľmi dôležitý a silný impulz práve pre východné Slovensko," skonštatovala. Rozvoju regiónov pomáha kohézna politika EÚ, podľa poslankyne však Slovensko len veľmi slabo čerpá tieto eurofondy. EÚ už pripravuje dlhodobý rozpočet na ďalších sedem rokov a poslankyňa podčiarkla, že jej výbor bude presadzovať, aby sa našlo dosť financií pre pohraničné regióny.