Európska centrálna banka minulý týždeň znížila svoju depozitnú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.) na 2,5 percent. Obavy o budúci vývoj ekonomiky v dôsledku hrozby uvalenia amerických ciel na dovoz z EÚ tak prekonali obavy z neutíchajúcej inflácie služieb. Poukázal na to v aktuálnom prehľade ekonomického vývoja Inštitút stratégií a analýz.
Pripomenul, že Európska centrálna banka sleduje pri nastavovaní kľúčových úrokových sadzieb jadrovú infláciu, teda bez cien potravín a energií, s cieľom dostať ju blízko 2 percent. Vo februári tohto roka bola v eurozóne na úrovni 2,6 percenta.
"Dominantnou zložkou jadrovej inflácie je inflácia služieb, ktorá je stále vysoká. Podľa marcovej predikcie Európskej centrálnej banky však má postupne klesať. Odhad na rok 2025 je 2,2 percent. Najväčšia korekcia predikcie nastala pri cenách energií, ktoré by mali po dvoch rokoch poklesu rásť 1,5 percent tempom v roku 2025," priblížil Inštitút stratégií a analýz.
Kým v eurozóne bola vo februári inflácia služieb na úrovni 3,7 percenta, na Slovensku sa ceny v tejto oblasti zvýšili viac ako dvojnásobným tempom o 7,8 percent. Podľa Národnej banky Slovenska rástli ceny služieb aj z dôvodu oneskoreného zdraženia poistného či regulovaných a administratívnych cien. Bez cien poistenia, dopravy, ubytovania a zájazdov by sa inflácia služieb na Slovensku blížila k 2 percentám.
"V eurozóne je inflácia v službách naďalej nad dlhodobým priemerom a vyššie, ako bola pred pandémiou. Hlavným dôvodom je podľa Európskej komisie kombinácia dvoch veľkých šokov - zmeny v spotrebiteľských návykoch počas pandémie (prechod od spotreby tovarov na spotrebu služieb) a nárast cien energií, ktorý zvýšil náklady a mzdy," vysvetlil Inštitút stratégií a analýz. Služby podľa inštitútu reagujú na šoky oneskorene a časové rozpätie, v ktorom krajiny dosiahli vrchol v cenách služieb, je spomedzi všetkých kategórií najväčšie.