Cena bizmutu v Európe vyskočila na rekordnú úroveň, pričom v porovnaní s koncom januára dosahuje viac než šesťnásobok vtedajšej hodnoty. Dôvodom je rozhodnutie Číny obmedziť vývoz niektorých kovov, ktoré sú kľúčové v oblastiach ako čistá energia, farmácia či obrana. Informovala o tom agentúra Reuters.
Čína v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť na čínske produkty nové dovozné clá začiatkom februára oznámila, že okrem odvetných ciel obmedzí vývoz piatich kovov - volfrámu, telúru, molybdénu, india a bizmutu.
To sa postupne odrazilo na vývoji cien, pričom podľa Reuters cena bizmutu vzrástla najnovšie na európskom spotovom trhu na rekordných 40 dolárov za libru. Koncom januára, teda pred rozhodnutím Pekingu o obmedzení vývozu, dosahovala cena bizmutu približne šesť dolárov za libru.
Na ešte vyššiu úroveň vzrástla cena bizmutu v Spojených štátoch. Dosiahla 55 dolárov za libru, zatiaľ čo pred čínskymi obmedzeniami predstavovala 6,5 dolára až sedem dolárov za libru. Podľa obchodníkov sa pod vyššie ceny v USA podpísali aj clá, ktoré Trump uvalil na produkty z Číny.
"V tomto momente nemáme zdroje, ktoré by v plnej miere kompenzovali čínske suroviny," povedali analytici pre Reuters. "Keďže za obmedzením dodávok je do veľkej miery politika, situácia sa môže zo dňa na deň aj zlepšiť. Avšak v prípade úplného zastavenia čínskeho exportu bizmutu budeme potrebovať nové kapacity mimo čínskeho trhu.
Podľa údajov Geologickej služby Spojených štátov sa Čína podieľala vlani na celosvetovej produkcii bizmutu zhruba 80 percentami. Zvyšok produkcie zabezpečili krajiny ako Japonsko, Južná Kórea a Laos.