Viac ako tri roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zostáva energetická bezpečnosť Európy krehká. Skvapalnený zemný plyn (LNG) zo Spojených štátov pomohol kompenzovať výpadok dodávok z Ruska. Teraz, keď americký prezident Donald Trump narušil vzťahy s Európou a mohol by LNG využiť ako páku pri obchodných rozhovoroch, sa však európske podniky obávajú, že závislosť od USA by sa mohla stať novým zraniteľným miestom, píše agentúra Reuters.
Vedúci predstavitelia veľkých firiem v Európskej únii v tejto súvislosti začínajú hovoriť o tom, čo by ešte pred rokom bolo nemysliteľné: že určitý dovoz ruského plynu, vrátane toho od ruskej štátnej spoločnosti Gazprom, by mohol byť dobrým nápadom. To by znamenalo ďalšiu výraznú zmenu politiky, pretože EÚ sa v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zaviazala, že do roku 2027 dovoz energie z Ruska ukončí, upozorňuje Reuters.
Možnosti Európy pre zabezpečenie dostatočných dodávok energie sú podľa Reuters obmedzené. Rozhovory s Katarom o zvýšení dodávok plynu stagnujú a rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov nie je dosť rýchly na to, aby sa Európa mohla z energetického hľadiska cítiť v bezpečí.
"Ak sa na Ukrajine dosiahne rozumný mier, mohli by sme sa vrátiť k dodávkam (plynu z Ruska), ktoré by ročne predstavovali 60 miliárd kubických metrov, možno 70, vrátane LNG," povedal agentúre Reuters viceprezident francúzskej energetickej spoločnosti Engie Didier Holleaux.
Firma Engie, ktorú sčasti vlastní francúzsky štát, patrila medzi najväčších kupcov plynu od ruského Gazpromu. Holleaux uviedol, že dodávky z Ruska by mohli pokrývať zhruba 20 až 25 percent spotreby plynu v EÚ, zatiaľ čo pred vojnou to bolo 40 percent, píše Reuters.
Šéf francúzskej ropnej a plynárenskej spoločnosti TotalEnergies Patrick Pouyanné varoval pred nadmernou závislosťou od plynu zo Spojených štátov. "Potrebujeme diverzifikáciu. Veľké množstvo ciest, nie sa nadmerne spoliehať na jednu či dve," povedal agentúre Reuters. Total je veľkým vývozcom amerického LNG a predáva aj ruský LNG od súkromnej firmy Novatek.
"Európa sa nikdy nevráti k dovozu 150 miliárd kubických metrov plynu z Ruska ako pred vojnou," uviedol Pouyanné. "Ale počítam, že by to mohlo byť 70 miliárd metrov kubických," dodal.
Francúzsko, ktoré je veľkým výrobcom jadrovej energie, patrí medzi európske krajiny s najväčšou diverzifikáciou dodávok energie. Nemecko, ktorého priemysel pred vojnou na Ukrajine sa vo veľkej miere spoliehal na lacný ruský plyn, má menej možností, píše Reuters.
V nemeckom chemickom komplexe Leuna Chemical Park, kde prevádzkujú závody napríklad firmy Dow Chemical a Shell, sa niektorí producenti podľa Reuters domnievajú, že ruský plyn by sa mal rýchlo vrátiť. "Sme v ťažkej kríze a nemôžeme čakať," uviedol Christof Günther, šéf spoločnosti InfraLeuna, ktorá je prevádzkovateľom komplexu. Upozornil, že nemecký chemický priemysel už päť štvrťrokov za sebou znižuje počty zamestnancov, čo sa nestalo už niekoľko desaťročí.
"Znovuotvorenie plynovodov (z Ruska) by znížilo ceny výraznejšie ako všetky súčasné podporné programy," uviedol Günther. "Je to tabuizovaná téma," dodal. Mnoho jeho kolegov však podľa neho s potrebou vrátiť sa k ruskému plynu súhlasí.
Takmer tretina Nemcov vo februárových parlamentných voľbách podľa Reuters hlasovala za strany s ústretovým postojom voči Rusku. Vo východonemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predné Pomoransko, kde končí podmorská časť plynovodu Nord Stream vedúceho z Ruska, chce podľa prieskumu inštitútu Forsa návrat dodávok ruského plynu 49 percent obyvateľov.
"Potrebujeme ruský plyn. Potrebujeme lacnú energiu bez ohľadu na jej pôvod," uviedol šéf petrochemickej spoločnosti Leuna-Harze Klaus Paur. "Potrebujeme Nord Stream, pretože musíme držať náklady na energiu pod kontrolou," dodal.
Podľa ministra hospodárstva spolkovej krajiny Brandenbursko Daniela Kellera nemecký priemysel požaduje, aby spolková vláda zabezpečila lacnú energiu. V Brandenbursku sa nachádza rafinéria Schwedt, ktorá je spoluvlastnená ruským ropným gigantom Rosnefť, ale ktorú má teraz v správe nemecká vláda. "Dokážeme si predstaviť obnovenie dodávok ruskej ropy po nastolení mieru na Ukrajine," uviedol Keller.
Podiel Ruska na dovoze plynu do EÚ bol v minulom roku 18,8 percenta. Bol tak nižší ako podiel Nórska, ktorý dosahoval 33,6 percenta, ale vyšší ako podiel USA, ktorý predstavoval 16,7 percenta. V tomto roku sa však očakáva pokles podielu Ruska pod desať percent v dôsledku prerušenia tranzitu cez Ukrajinu, píše Reuters.
"Určite budeme potrebovať viac LNG," uviedol minulý týždeň komisár pre obchod Maroš Šefčovič. Podľa Reuters sa teraz Európska únia pripravuje na vyššie nákupy LNG z USA, pretože americký prezident Donald Trump požaduje od Európy zníženie jej prebytku v obchodovaní s USA.
Tatiana Mitrovaová z amerického Centra pre globálnu energetickú politiku však upozornila, že Trumpova colná politika zvýšila obavy zo závislosti od amerického plynu. "Je čím ďalej ťažšie považovať LNG z USA za neutrálnu komoditu. V istom okamihu by sa z neho mohol stať geopolitický nástroj," uviedla.
Podľa analytika Arneho Lohmanna Rasmussena z firmy Global Risk Management existuje v prípade eskalácie obchodného konfliktu určité malé riziko, že Spojené štáty by mohli dodávky LNG pozastaviť.
Vysoko postavený diplomatický činiteľ EÚ, ktorý si neželal byť menovaný, podľa Reuters uviedol, že nemožno vylúčiť, že USA využijú LNG ako páku pri presadzovaní svojich zámerov. Analytik Warren Patterson zo spoločnosti ING navyše upozornil, že USA by mohli obmedziť export plynu do všetkých krajín v prípade, že by jeho domáce ceny výrazne vzrástli v dôsledku dopytu zo strany priemyslu a zvyšujúcej sa spotreby energie pri prevádzke umelej inteligencie.