Súčasná americká administratíva narúša globálny obchodný systém riadený pravidlami a vytvorený po druhej svetovej vojne, ktorý prispieval k prosperite a politickej stabilite. V komentári to uviedli ekonómovia Gary Hufbauer z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu a David Feldman z univerzity College of William & Mary.
Americký prezident Donald Trump presadzuje vysoké clá s deklarovaným cieľom, aby Spojené štáty znovu zbohatli, čo podľa ekonómov však môže viesť k zvýšeniu cien, k poklesu príjmov domácností a k recesii.
Globálny obchod
Málo Američanov podľa ekonómov chápe, čo má kanadský premiér Mark Carney na mysli, keď hovorí o systéme globálneho obchodu. Málo ľudí chápe, čo s týmto systémom Američania strácajú.
"Nech už sú jeho chyby akékoľvek, tento systém podporil globálnu prosperitu a politickú stabilitu. Oboje je ohrozené, pretože súčasná administratíva zámerne torpéduje globálny poriadok založený na pravidlách, ktorý Amerika vytvorila z popola veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch a globálnej vojny v 40. rokoch," napísali.
Trump tvrdí, že obrovské zvýšenie colných bariér Ameriku "urobí znovu bohatou" a obnoví prevahu USA, ktorú podľa neho mali za prezidenta Williama McKinleyho v 90. rokoch 19. storočia.
"V skutočnosti colné sadzby, ktoré boli zavedené minulý týždeň a pozastavené, keď sa finančné trhy začali triasť, prekračujú úroveň (ochranárskych) colných sadzieb z roku 1930. Akonáhle začnú platiť extrémne clá, najmä na dovoz z Číny, vyššie ceny znížia príjem priemernej rodiny a môžu vyvolať recesiu," tvrdia autori komentára.
Navyše 90. roky 19. storočia podľa nich neboli vrcholom hospodárskeho a politického vplyvu USA. "Postavenie USA vo svete dosiahlo svoj vrchol po druhej svetovej vojne, až keď Amerika vybudovala globálny obchodný systém, ktorý odpolitizoval obchodnú politiku," dodávajú.
Selektívne zaobchádzanie
Svetový obchodný systém bol založený na dvoch kľúčových princípoch - nediskriminácii a celonárodnom zaobchádzaní, ktoré zabezpečujú spravodlivé medzinárodné obchodovanie. "Federálna vláda napríklad nemôže uvaliť osobitné dane na prevádzku BMW v Spartanburgu v Južnej Karolíne, keď ich neuvalí na Ford v Detroite," vysvetľujú ekonómovia.
Trumpova vláda podľa nich však centralizuje právomoci v oblasti ciel, čo umožňuje selektívne zaobchádzanie s firmami a krajinami podľa politických preferencií. Tento prístup podľa nich zvyšuje riziko obchodných sporov a návratu k agresívnemu medzinárodnému obchodu ako v medzivojnovom období.
Situáciu podľa ekonómov ešte zhorší protiopatrenia ostatných krajín. Zároveň pripomínajú, že právomoci prezidentovi prepožičal zákonodarný zbor. "Kongres by mal obnoviť svoju tradičnú kontrolu nad colnou politikou tým, že obmedzí používanie výnimočných opatrení, na ktoré sa odvoláva prezident," píšu Hufbauer a Feldman.
"Systém globálneho obchodu, ktorý sa opieral o Spojené štáty a na ktorý Kanada spoliehala od konca druhej svetovej vojny - systém, ktorý síce nebol dokonalý, ale po desaťročia pomáhal našej krajine zabezpečovať prosperitu - skončil," povedal. Povedal kanadský premiér na začiatku apríla po Trumpovom oznámení rozsiahlych ciel, vrátane takzvaných recipročných.
"Osemdesiatročné obdobie, keď Spojené štáty zastávali úlohu globálneho ekonomického lídra, keď vytvárali spojenectvo založené na dôvere a vzájomnom rešpekte a zasadzovali sa o voľnú a otvorenú výmenu tovarov a služieb, skončilo. Je to tragédia,“dodal.
Spojené štáty v tejto chvíli uplatňujú 145-percentné clá na dovoz z Číny. Okrem toho zaviedli aj plošné desaťpercentné clo na dovoz väčšiny produktov z väčšiny krajín sveta. Dočasnú výnimku nedávno dostala elektronika, napríklad šikovné telefóny a laptopy. Spojené štáty však chystajú zvláštne clo práve na elektroniku a čipy.
Spojené štáty uplatňujú aj 25 percentné clo na dovoz osobných a ľahkých úžitkových vozidiel a rovnako vysoký dovozný poplatok na hliník, oceľ a odvodené výrobky. Viaceré krajiny na Spojené štáty uvalili odvetné clá.